Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Očová - História

K POČIATKOM OČOVEJ

Súčasné historické poznanie dospelo predbežne k potvrdeniu (ale aj k spochybneniu) niektorých tradovaných poznatkov. Platia dva základné predpoklady: Očová je oveľa staršia, ako o nej zachované prvé písomné zmienky a vyvíjala sa ako poddanská komunita (poľnohospodárska) Vígľašského hradného panstva.
Nelogická je hypotéza o Očovej, ako drevorubačskej obci pre banské a hutné podnikanie.
Hypotézu o Očovej ako osade v službách obchodu na „únikovej“ trase možno akceptovať tiež len okrajovo; nepotvrdzuje ju známa história obce v čase najväčšieho rozkvetu Banskej Bystrice, ani existencia mýtnej stanice v obci.
Indície k pôvodu Očovej sú vo sfére miestnej kresťansko-katolíckej duchovnej a hmotnej kultúry. Očovský rímskokatolícky kostol je zasvätený (patrocínium) Všechsvätým. Hoci na to niet jednoznačných dokladov a v 17 storočí sa už nikto napamätal a nikto ani nevedel (ani miestni rímskokatolícki farári) , prečo a kým bol kostol takto zasvätený; túto tradíciu nikdy nikto nespochybnil a dodržiava sa dodnes. Historickým faktom bolo, že obce boli spravidla staršie ako sakrálne stavby v nich.
Predbežne najschodnejšou trasou, ako sa dopátrať k počiatkom Očovej, je hľadať a zhodnocovať zmienky o nej v písomných dokumentoch.
Podľa písomných dokladov z bývalého Zvolenského hradného panstva (Pustý hrad) prešlo územie Lieskovca (1263 – pri jeho vymedzení sa ako hranica uvádza Očovský potok) Roku 1333 sa pri vymedzovaní majetku k Dúbravici opäť uvádza Očovský potok.
V listine z r. 1351 sa v istej súvislosti hovorí o ceste vedúcej z Očovej do Slovenskej Ľupče („de Ochowa in Lypche“) – čo možno považovať za prvú písomnú zmienku o obci. V r. 1410 kráľ vyhovel sťažnosti poddaných – medzi inými aj Očovanov – na vynucovanie si oproti tradičným zvýšených povinností správou vígľašského panstva.
Roku 1424 Žigmund daroval Vígľašský zámok a tým aj Očovú svojej manželke Barbore. Ďalšia listina z r. 1454, ktorú vydal kráľ Ladislav Pohrobok, poskytuje informáciu o tom, že v Očovej bola mýtna stanica.
Počiatky Očovej ako poľnohospodárskej komunity Vígľašského hradného panstva sú staršie, ako je rok 1351, a v zhode s odborníkmi z dejín architektúry a umenia ich možno bezpečne položiť najneskôr do prvej polovice 14. storočia.

 

KRÍŽ, KALICH, POLMESIAC

Kríž je symbolom kresťanstva, ktoré pri vstupe do druhého tisícročia svojej existencie sa vieroučne a organizačne rozdelilo do dvoch prúdov. Jedným z nich je rímskokatolicizmus. Toto vyznanie viery a jeho cirkev sa stali štátnymi aj v Uhorsku. (V stredoveku strážca viery, organizácia veriacich a významný kultúrno-civilizačný faktor [starostlivosť o školstvo] , charitatívna ustanovizeň, verejnoprávny [podiel na správe krajiny] a hospodársky činiteľ. Podľa niektorých autorov je katolícke kresťanstvo prítomné v regióne Podpoľania už v 13. storočí. A taktiež o kresťansko-katolíckych indíciách z tohto obdobia v Očovej už bola reč.

V polovici druhého tisícročia n.l. vznikla reformácia – hnutie po cirkevnej obrode, ktorého symbolom sa stal kalich. Z pôvodne vieroučného sporu reformácia zasahovala nielen oblasť vierovyznania a duchovnej kultúry na značnej časti európskeho kontinentu, ale aj sféry národného a občiansko-politického života. Reformácia so svojimi zásadami slobody, poznania demokratizácie v riadení cirkevného a občianskeho súžitia sa stala fenoménom, ktorého mravné a duchovné hodnoty tiež prispievali k uchovaniu našej – slovenskej národnej identity.

Najvážnejším a nespochybniteľným dokladom o existencii farnosti v Očovej je listina z r. 1546, potvrdená r. 1552. Podľa tejto listiny farár Osvald (plebanus de Ocsova) dostal pôdu, ktorú si sám vyklčoval („ipse plebanus... propriis manibus extirpasse“) a ďalšiu pre kostol – farnosť („simul cum quarta parte Areae Domus in Ocsova“).

Medzitým sa však na scéne dejín objavil symbol novej viery, cirkvi a moci – polmesiac (turecká invázia a okupácia), ktorý na polstoročie zatlačil a utlmil vnútrocirkevné problémy – knštituovanie sa novej evanielickej cirkvi a revitalizáciu rímskokatolíckej.

 

história OčováRodinný dom zo začiatku 19. storočia


 
ObrázokKečkáriz Očovej
 

Najzávažnejšie živelné pohromy z konca 18. storočia a prvej polovice 19. storočia

- 19. 6. 1790 na božie telo vypukol v obci veľký požiar. Zhorelo 30 domov, hospodárske stavby, 22 teliat a 10 ošípaných. Popísané škody predstavovali 10 141 zl. Obec žiadala od stolice finančnú výpomoc a daňové prázdniny na tri roky.
- 22. 7. 1831 o 15. hod. udrel blesk do domu Tomáša Hulinu. Z toho vznikol požiar, ktorý pohltil 40. domov. Oheň sa šírili tak prudko, že si ľudia stihli zachrániť iba vlastné životy.
- 19. 9. 1831 si vybrala svoju obeť cholera. V priebahu niekoľkých týždňov zomrelo na ňu 144 ľudí.
- 18. 7. 1832 chotár zasiahlo také krupobitie, že zničilo všetku úradu pšenice, raže, jačmeňa a ovsa a znehodnotilo aj úrodu okopanín a trávnych porastov.
- 25. 9. 1832 vypukol požiar v rím. kat. chráme. Vyhorel celý interiér aj s hlavným oltárom.
- 13. 4. 1836 zhorelo 6 domov.
- 9. 3. 1844 o 14. hod. vypukol požiar, ktorý sa silným vetrom tak rozšíril, že za štvrťhodinu bola skoro celá obec v plameňoch. Zhorelo aj 5 detí, ktoré nestihli zachrániť. Ďalej 63 sedliackych domov s hospodárskymi stavbami, zemianske objekty, krčma a starý pivovar.
- 19. 7. 1852 o 13. hod. udrel blesk do domu Pavla Vanka. Hoci sa potom spustil veľký lejak, plamene pohltili 4 domy a 19 hospodárskych budov.
(Čerpané z knihy: OČOVÁ, HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ)

 

Oznamy miestneho rozhlasu

Smútočné oznamy

dnes je: 18.8.2019

meniny má: Elena, Helena

podrobný kalendár

OČOVÁ Aktuálne počasie
webygroup
ÚvodÚvodná stránka