Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Územný plán obce


 

 

 
 UPN Očová.jpg (40.4 MB) UPN Očová.jpg (40.4 MB)

 

 
 ocova_CZO_2.jpg (33.5 MB) ocova_CZO_2.jpg (33.5 MB)

 
Zmeny a doplnky UP č. 2

 

 
 ocova_3.jpg (4 MB) ocova_3.jpg (4 MB)

 

 
 ocova_5_1.jpg (4.4 MB) ocova_5_1.jpg (4.4 MB)

 
 ocova_6_1.jpg (4.7 MB) ocova_6_1.jpg (4.7 MB)

 
 ocova_7_1.jpg (4.9 MB) ocova_7_1.jpg (4.9 MB)

 

 


Územný plán obce - grafická časť je k nahliadnutiu na Obecnom úrade Očová.
V dobe realizácie územného plánu Obce Očová sa grafické znázornenie robilo ručne,
obec nemá územný plán v digitálnej podobe.



 

Uznesením č.16/2004-D/1 z 26.augusta 2004 bol schválený Územný plán obce Očová – územno-plánovacia dokumentácia obce, ako základný nástroj územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie, pre nasledujúcich 15 rokov. V súvislosti s tým bolo schválené aj všeobecne záväzné nariadenie obce Očová č.34/2004 o záväzných častiach územného plánu obce Očová. Toto VZN vymedzuje v súlade so stavebným zákonom záväzné časti územného plánu obce – funkčné a priestorové usporiadanie, záväzné regulatívy pri umiestňovaní rodinných domov, limity územia v územnom rozsahu podľa grafickej časti územnoplánovacej dokumentácie. Je podkladom rozhodovania z hľadiska územného aj hospodárskeho rozvoja obce.
 


 

 Spracovateľský kolektív

 
   

   

Hlavný riešiteľ:                                         Ing.arch. Anton Supuka

Urbanizmus, architektúra,

kultúrne dedičstvo, občianska

vybavenosť, demografia,

bytová výstavba, rekreácia,

výroba, tvorba krajiny:                              Ing.arch. Anton Supuka

Dopravný systém:                                    Ing. Pavel Strečok

Energetika a telekomunikácie:              Ing. Pavel Hrivnák 

Vodné hospodárstvo:                                   Ing. Ján Mattes  

Ekologická stabilita:                                RNDr. Pavel Auxt

Pôdny fond:                                             Jozefína Omastová 

Grafické práce:                                        Iveta Debnárová

                                                                  Zuzana Huťová

Obsah

 

A.      Riešenie územného plánu

1.   väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu

3. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešeného obce do systému osídlenia

5.  návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia, vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania

7.        vymedzenie zastavaného územia obce

9.     návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami

11.     návrh koncepcie verejného dopravného a technického vybavenia

-          energetika a telekomunikácie

-     koncepcia starostlivosti o životné prostredie

14.     vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu, napr. záplavové územie, územie znehodnotené ťažbou

16. komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov

 
( Pozn.: Obsahom príbuzné kapitoly sú zlúčené )

C. Záväzná časť

1.        Určenie prípustných, obmedzujúcich a vylučujúcich podmienok využitia plôch, intenzity ich využitia

3.        Zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia územia

5.        Zásady a regulatívy pre starostlivosť o životné prostredie

7.        Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území

9.     Určenie území pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny

11.      Dokladová časť

 

A.      Riešenie územného plánu

 

1.           Severozápadná hranica sa zhoduje s geomorfologickou hranicou prebiehajúcou od Brusnianskeho grúňa (k. 1271) do doliny Hučavy ku Kyslinkám pokračuje Hrochotskou dolinou až k nadmorskej výške 480 m, odtiaľ sa stáča na západ k honu

cez osadu Breziny, cez Jablonovo na Hubník (k. 422), cez k. 348 a ďalej dolinou Hučavy k juhozápadu.

        Južná hranica pokračuje honom Krpele (na k. 377) východným smerom Nad Jamkou

(k. 388) severne od osady Hájniková (na k. 375) južne od Holcovho Majera. Pokračuje

dolinou Dúbravského potoka na Prostredný vrch (k. 585), odtiaľ k horárni Priechody, odkiaľ

sa stáča na severozápad, smerujúc okolo vrchu Švošť (k. 527) cez k. 386 k osade

Veľká Hájniková a ďalej k ceste Očová – Dúbravy ku k. 410, odkiaľ sa stáča na sever do

doliny Želobudského potoka. Pokračuje východným smerom k horárni Bujačia (k. 464) na

južné svahy Rúbaňa, odkiaľ smeruje dolinou západne od Šiagiho vrchu (k. 586) na južné

svahy Pajta (k. 748), cez osadu Trnavy dolinou Hradná k osade Iviny, odkiaľ prechádza

na bralový reliéf Poľany.

Konce (k. 1333) a ďalej po hrebeni na Brusniansky grúň (k. 1271).

        K.ú. Očovej má rozlohu 8856 ha. Zasahuje od nadmorskej výšky cca 330 m až ku k. 1333, čo predstavuje výškový rozdiel 1033 m. Stred obce má výšku 400 m n.m. 

 

2.   podporovaný je rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvorenia rovnocenných životných podmienok obyvateľov,

-    v chránených územiach je navrhnuté zavádzať osobitnú sústavu hospodárenia

   (chránené územla podľa § 12 ods. 1 písm. c), d), e) a § 18 zákona Národnej rady

   Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a ochranné pásma

   vodných zdrojov),

-   pri využívaní lesného pôdneho fondu je uplatňovaná funkčná diferenciácia územia,

-    priemysel, ťažba a stavebníctvo

-     rešpektované sú chránené ložiskové územia a určené dobývacie priestory

 

V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky

 

 

V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody

a pôdneho fondu

 

-   rešpektovaná je  hlavná ekologická funkcia lesov s minimálnym drevoprodukčným

   významom, ktoré sú v kategóriách ochranné lesy, lesy osobitného určenia mimo častí

   lesov pod vplyvom imisií zaradených do pásiem ohrozenia a lesy vo všetkých vyhlásených

   a navrhovaných chránených územiach kategórií chránený areál, národný park a

   v územiach vymedzených biocentier,

-


 

·    rešpektovať v rámci ekologickej siete Slovenskej republiky začlenenie území

-    rešpektované sú - zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o

    ochrane prírody a krajiny - kategórie a stupne ochrany chránených území

    (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie),

-    zákonom Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho

    pôdneho fondu pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich

    a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty),

· 

   systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií,

   znečisťovanie vodných tokov a pod.),

· 

-    vodné hospodárstvo

-       zásobovanie plynom a teplom

-    školstvo

-     zdravotníctvo

-    sociálna pomoc

- podporovať postupnú realizáciu národných programov zameraných na znižovanie emisií

 

-   špeciálnu - sprísnenú ochranu (ochranné pásma pre všetky zdroje pitnej vody) podľa § 19 zákona

   č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon),

 

 

Všetky uvedené body sú v jednotlivých kapitolách, resp. v jednotlivých výkresoch riešené.

 

 

 

 Rok  Počet obyvateľov
 1961 3109 
 1971 3062 
 1981  2963 
 1991  2607
 2001  2602
 2002  2575

 


 
Návrh počtu bytov : 

V návrhovom období do roku 2015 uvažujeme s nárastom počtu obyvateľov obce

o 185 osôb a pri obývanosti   3 obyv./1 byt navrhujeme 62 nových bytov. Časť

týchto bytov je riešená v bytových domoch a ostatné v rodinných domoch.

 

Prehľad navrhovaných bytov

Druh bytov                                                                                        počet bytov

Byty v bytových domoch                                                                          18

Byty v rodinných domoch                                                                         44

Spolu                                                                                                       62

 

Okrem nich riešime aj možnosť výhľadového rozvoja bývania rekonštrukciou existujúcich

domov a premenu usadlostí v rozptýlenom osídlení na rekreačné domy a osady.

Doplňujeme  voľné parcelné prieluky v m.č. Holcov majer o 6 rodinných domov. Týmto

spôsobom získavame ďaľších 6 bytov trvalého bývania a 43 bytov prechodného ubytovania

tak pre obyvateľov Očovej, ako aj pre obyvateľov Zvolena a iných miest.

Rozmiestnenie novej bytovej výstavby riešime alternatívne s možnosťou výberu

stavebných pozemkov.

 

I. alternatíva:

Prehľad novej bytovej výstavby a ich rozmiestnenie:

Lokalita                                         bytové domy                    rodinné domy                    spolu

Fangova priehrada                               18 b.j.                                    4 b.j.                         22 b.j.        

Dvoriská                                                   -                                       24 b.j.                         24 b.j.

Parcelné prieluky                                     -                                       16 b.j.                         16 b.j.

Spolu                                                    18 b.j.                                 44 b.j.                         62 b.j.

 

II. alternatíva:

Prehľad novej bytovej výstavby a ich rozmiestnenie:

Lokalita                                         bytové domy                    rodinné domy                    spolu

Fangova priehrada                          18 b.j.                                    4 b.j.                         22 b.j.        

Dvoriská                                              -                                       34 b.j.                         34 b.j.

Parcelné prieluky                                -                                       16 b.j.                         16 b.j.

Holcov majer                                            -                                         6 b.j.                        6 b.j.

Spolu                                            18 b.j.                                 60 b.j.                         78 b.j.

 

Zvýšený počet bytov podľa  II. alternatívy pokryje požiadavky v prípade optimistického

vývoja demografickej krivky, oživenia ekonomiky a záujmu o výstavbu rodinných

domov obyvateľov iných obcí a miest.

Návrh občianskej vybavenosti :

Vyššia občianska vybavenosť

V obci nenavrhujeme žiadny objekt ani zariadenie, ktoré by mal charakter vyššej občianskej vybavenosti.

Základná občianska vybavenosť

Druh vybavenosti              Počet zamestnancov                         Počet zamestnancov

                                                      v roku 2002                                            v roku 2015

          

           Školstvo    

Školstvo

Základná škola                                               26                                                         30

Materská škola (2 budovy)                             11                                                         15

Základná umelecká škola                              12                                                          15

Kultúra, osveta a duchovný život

Kultúrny dom                                                   -                                                             1

Kostol ev.a.v.                                                   -                                                             -

Kostol rím.kat.                                                  -                                                             -

Modlitebňa v m.č. Holcov Majer                      -                                                              -

Múzeum kult. tradícií obce                              -                                                             1

Telovýchova

Štadión (v správe obce)                                  -                                                             2  

Tribúna + šatne                                               -                                                             -

Telocvičňa                                                       -                                                             1

Pomocné ihrisko                                              -                                                              -

Zdravotníctvo

Zdravotné stredisko                                         6                                                            8

Obchod

Jednota SD Krupina (2 prev. jednotky)          10                                                           10     

Potraviny (Jednota SD) v m.č. Holcov Majer   1                                                             1

Potraviny (Bažík)                                             4                                                             4

Potraviny (Lalík)                                              1                                                             2

Textil a obuv (2 prevádzky)                             2                                                             2  

Nové obchodné prevádzky                              -                                                             6

Ubytovanie a stravovanie

Reštaurácia                                                     6                                                            8

Pohostinstvo                                                    2                                                            4

 

Služby

 

Kaderníctvo                                                     2                                                            2  

Stolárstva                                                        5                                                            8

Pekáreň                                                         20                                                          22       

Kosenie trávy a oranie                                    1                                                            2

Požiarna zbrojnica (2 budovy)                         -                                                            1

Dom smútku                                                    1                                                            1

Nové prevádzky služieb                                  -                                                             6        

Administratíva

Obecný úrad (9+12)                                       21                                                           23

Farský úrad  ev. a. v.                                       1                                                             2

Farský úrad rím. kat.                                        1                                                             2                 

Administratívna budova  P D  Očová             36                                                            36

Pošta (2+4)                                                      6

Slovenská sporiteľňa                                        1                                                             2

Pozemkové spoločenstvo obce Očová            4                                                              6

Združenie občanov Očovej                               1                                                             1

Klub dôchodcov                                                 -                                                             1

Počet zamestnancov spolu                         132                                                        227    

Z prehľadu vyplýva relatívne rozvinutá občianska vybavenosť, v zásade zodpovedajúca

počtu obyvateľov. Jej zloženie je však nevyvážené, pretože chýbajú niektoré funkcie.

Slabo je zastúpená najmä obchodná zložka s nepotravinárskym tovarom a služby.

Absentuje tiež akákoľvek občianska vybavenosť v m.č. Obchoditá.

Príčinou tohoto stavu je slabá kúpyschopnosť obyvateľov a relatívne vysoká

sebestačnosť v zabezpečovaní potravín a základných nástrojov pre prevádzku

domácností . Svoju úlohu zohráva aj relatívne malá vzdialenosť do okresného sídla

Zvolen, ktorý poskytuje všetku obchodnú a obslužnú vybavenosť.

Dobudovanie občianskej vybavenosti riešime s prihliadnutím na rozvíjajúcu sa trhovú

ekonomiku, ktorá ovplyvňuje zloženie aj kapacitu jednotlivých zložiek občianskej

vybavenosti. Nové objekty zásadne situujeme do centrálneho priestoru obce.

Výnimku tvorí východný okraj obce, m.č. Holcov majer a m.č. Obchoditá.

 

návrh Socialnej infraštruktúry

     V súvislosti z vývojom demografickej situácie, a s tým súvisiacim pribúdaním obyvateľov

v  poproduktívnom veku, vznikajú požiadavky na objekty a zariadenia , ktoré budú

poskytovať socialnu a zdravotnú starostlivosť starším občanom  a občanom

so zníženou schopnosťou pohybu. Z tohoto dôvodu navrhujeme odkúpiť

vhodný objekt v centrálnej časti obce, zrekonštruovať ho tak, aby vyhovoval uvedeným

funkciám a zriadiť v ňom Dom socialnych služieb a Domov dôchodcov.

 

Ekonomická aktivita obyvateľov obce

Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2002 je 1246, čo predstavuje  47,9 %

z celkového počtu obyvateľov. Vzhľadom na útlm výroby v Podpolianskych strojárňach

bude ekonomocká aktivita postupne presúvaná do polohy podnikateľských aktivít v rodinných

a menších firmách a na prácu doma - pri počítačoch. Časť obyvateľov bude dochádzať

za prácou do vzdialenejších miest.

 

Návrh rozvoja výroby

  Hospodársku základňu obce tvorí poľnohospodárstvo, potravinárstvo, stavebníctvo

a priemyselná výroba:

-        Poľnohospodársku výrobu zabezpečuje Poľnohospodárske družstvo Očová

      v oboch jej základných zložkách – v rastlinnej aj v živočíšnej výrobe. Hospodári

      na 4 571 ha pôdy. Má vybudované štyri strediská :

-        Stredisko č. 1 Rastlinná výroba (14,0 ha)

-        Stredisko č. 2 Farma dojníc (13,11 ha)

-        Mechanizačné stredisko (5,57 ha)

-        Stredisko Holcov majer (2,3 ha)

Celkový počet zamestnancov je 225.

Poľnohospodárstvu sa venuje tiež väčšina občanov formou hospodárenia na

záhumienkových plochách pri svojich domoch, ktorí si dopestovávajú plodiny

pre osobnú spotrebu.

- Potravinárstvo predstavuje výrobňa jedál pri reštaurácii a pekáreň. Počet

pracovníkov výrobne jedál je 10, počet pracovníkov pekárne je 20. Výrobky oboch

prevádzok pokrývajú trh aj mimo obce.

- Priemyselná výroba je reprezentovaná strojárenským odvetvím. Strojárenskú

výrobu predstavujú Podpolianske strojárne holding Detva (PPS), ktorých výrobný areál

sa nachádza na východnom okraji riešeného územia a z ½ leží v katastrálnom území

obce Očová. Počet zamestnancov začiatkom roka 2002 klesol. Z obce bolo v PPS

zamestnaných 65 občanov.

-  Stavebnú výrobu predstavuje firma ASTA , ktorej výrobná hala s príľahlým pozemkom

sa nachádza na parcele č. 4540/1 a 4540/2 , na západnom okraji zastavaného územia .

Má priemerne  4. zamestnancov

- Nové podnikateľské aktivity sú sústredené na novú plochu medzi letiskom a zastavaným územím obce, kde je možné perspektívne vytvoriť až 200 pracovných miest

 




 
Vývoj pracovných príležitostí vo výrobe
 
 

Odvetvie                 súčasný  počet pracovných miest         predpokladaný počet

                                                                                                       pracovných   

                                                                                                                                                                                                                                   

                                                                                                   miest v roku 2015

 

Poľnohospodárstvo                        225                                                240      

 

Priemysel                                         65                                                   50

 

Stavebníctvo                                      4                                                  15

 

Potravinár{tvo                                  30                                                  40

Nové odvetvia                                   -                                                  200

Práca doma pri počítačoch               -                                                    30

 

Spolu                                             324                                                575   

 

 

 

           V súvislosti s prechodom od postindustriálnej do informačnej spoločnosti počítame tiež s nárastom pracovných miest aj formou „práce doma“ pri počítačoch.

Sú to príležitosti najmä pre mladých ľudí, ktorí budú cez počítačové siete pracovať

pre rôzne firmy v SR i v EÚ. Týmto spôsobom môže narásť počet pracovných miest v obci o ďaľších 30 miest

 

           Rozvoj výroby riešime predovšetkým v existujúcich poľnohospodárskych výrobných areáloch, v ktorých je dostatok voľných plôch i krytých priestorov na rozvoj existujúcich výrobných programov i na rozvoj nových podnikateľských

aktivít v poľnohospodárstve. Západne od m.č. Obchoditá navrhujeme vybudovanie ovčína a „salaša“ s výrobou a predajom ovčiarskych výrobkov s predpokladaným počtom 10 pracovných miest.

 

           V ďaľšom rozvoji výrobných areálov vyčleňujeme pre podnikateľské aktivity plochu medzi letiskom a zastavaným územím obce, kde predpokladáme len také druhy výrobných postupov a technológií, ktoré nebudú nepriaznivo ovplyvňovať obytné a životné prostredie obce.

 

           Alternatívne uvažujeme s rozšírením výrobnej plochy aj západne od existujúceho areálu stavebnej firmy na severozápadnom okraji obce.

 

           Celkový predpokladaný počet pracovných príležitostí v obci v roku 2015

bude (227 + 575 + 10) = 812

 

 

 

návrh rekreácie a cestovného ruchu

 

 

 

     Katastrálne územie Očovej má vysoký rekreačný potenciál – najmä jeho východná a severná časť s bohatstvom lesov a atraktívnym tvarovaním terénu. Celá výchdná časť územia je však Chránenou krajinnou oblasťou ( CH K O  Poľana ) a časť z nej je Biosférickou rezerváciou. Z uvedených dôvodov sú navrhované iba také druhy rekreačného využívania územia, ktoré sú v súlade s požiadavkami ochrany prírody a krajiny.

 

Cez obec Očovú prebiehajú dva turistické značkované chodníky, ktoré sa východne od obce,

pri ústí Hrochotskej doliny rozvetvujú. Modro značený prebieha Hrochotskou dolinou smerom

na Kyslinky, kde sa rozvetvuje a stúpa tromi smermi na hrebeňovú časť masívu Poľana. Zeleno značený prebieha východným smerom traverzom popod úbočie Poľany, pokračuje cez Sudovú a Trnavy Suchohradnou dolinou do sedla Príslopy a schádza na Kyslinky. Východného okraja katastrálnej hranice sa v krátkom úseku dotýka červeno značená Rudná magistrála prebiehajúca Slovenským Rudohorím.

 

V obci nie sú vybudované ubytovacie kapacity, ktoré by boli využiteľné pre rekreáciu. Pre turistov je však k dispozícii stravovacia kapacita v reštaurácii a v pohostinstve. Pomerne široká

je tiež sieť potravinárskych predajní a pekáreň.

 

           Potenciál pre rozvoj  najmä pobytovej formy rekreácie a vidieckeho turizmu vytvárajú postupne opúšťané domy a usadlosti v miestnych častiach ( najmä v

osadách Bugárovo, Bujačia, Kalinovec, Kráľova púť, Macáková, Malá hôrka,

Muziková, Obchoditá, Suché lazy, Suchý vrch, Trpín a Vevericivá ). Úpravou existujúcich domov v týchto osadách a ich prispôsobením na rekreačné chalupy,

je možné získať 100 lôžok pre agroturistiku a pobytovú rekreáciu.

 

            Osady na juhozápadných úbočiach masívu Poľany majú všetky predpoklady

pre rozvoj pobytovej, pohybovej rekreácie a agroturistiky. Osobitné postavenie má

m.č. Obchoditá, kde je k dispozícii v súčasnosti nevyužívaný objekt vo vlastníctve Obecného úradu, vhodný ako informačné centrum cestovného ruchu a agroturistiky, prípadne stravovacie a ubytovacie zariadenie. Obchoditá je optimálne dopravne prístupná komunikáciou s bezprašným povrchom s otočkou pre autobus pri vyššie spomínanom objekte.

 

 

 

Šport

 

           Očová má bohatú športovú tradíciu. Už v 30. rokoch 20. storočia mala majstra republiky v hode oštepom. Organizovaný šport sa začal formovať v roku 1947, kedy vzniol Sokol. Hlavným športovým odvetvím bol futbal, v ktorom boli dosiahnuté významné úspechy. Ďaľšími športami boli kolkárstvo, ľadový hokej, atletika, šach, hádzaná, lyžovanie, kulturistika a gymnastika.

 

            V obci je vybudovaný štadión s futbalovým ihriskom, pomocným ihriskom, tenisovým kurtom a s tribúnou so šatňami. Pozdĺž ihriska je zrealizovaná nevyužívaná 100 m bežecká dráha. Pri škole je vybudovaná telocvičňa. Uvedená športová vybavenosť vytvára optimálne podmienky pre rozvoj športu v obci. Vyžaduje si však priebežnú údržbu a prispôsobovanie meniacim sa požiadavkám na tréning v jednotlivých druhoch športu.

 

 

 
Športové letectvo
 

         Športové letectvo má v Očovej viac ako 50 ročnú tradíciu. ( Už v roku 1949 bol založený Slovenský národný aeroklub – pobočka Očová ). V rokoch 1950 – 1952 bolo vybudované športové letisko a v roku 1953 vznikol Krajský aeroklub Zväzarm-u – letisko Očová.

 

Na letisku sú vyvíjané činnosti v motorovom lietaní, v bezmotorovom lietaní a v parašutizme.

 

V roku 1981 vznikla akrobatická skupina „ Očovskí bačovia “, ktorá je svojou zostavou

( štyri motorové lietadlá a štyri vetrone ) svetovým unikátom.

 

          Letisko navrhujeme zapojiť do systému rekrečných aktivít obce atraktívnymi vyhliadkovými letmi, výcvikom v bezmotorovom lietaní, v parašutizme a v paragladingu.

 

Uvažujeme tiež s obnovením tradície každoročných leteckých dní.

 

 

 

 

 

4.     Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešeného obce do systému osídlenia

 

 

 

        Záujmovým územím je katastrálne územie obce Očová. Vzhľadom na jeho rozsiahlosť, geografickú a funkčnú rozmanitosť, riešime jeho ďaľší rozvoj na princípe rešpektovania jeho historického vývoja, potenciálu krajiny a kultúrneho dedičstva. Zachovávame súčasnú urbanistickú štruktúru obce a jej osád, kladieme dôraz predovšetkým na rekonštrukciu existujúcich obytných, obslužných a výrobných objektov, na zlepšenie dopravnej prístupnosti

a na dobudovanie chýbajúcich zložiek technickej infraštruktúry.

 

        Rešpektujeme dopravné prepojenia so susediacimi obcami a s okresným sídlom a navrhujeme zlepšenie šírkových  a smerových parametrov všetkých ciest, ale najmä cesty III/06628, spájajúcej Očovú so Zvolenom.

 

       V systéme osídlenia plní Očová dôležitú ubytovaciu, výrobnú a rekreačnú funkciu v regióne Podpoľania. V návrhovom období počítame so zmenami v štruktúre zamestnanosti, a v odchádzke do zamestnania. Vyplýva to najmä z dramatického zníženia počtu zamestnancov v Podpolianskych strojárňach, v ktorých bolo v roku 2001 zamestnaných už iba 65 občanov z Očove, s perspektívou ďaľšieho znižovania tohto počtu. Ťažisko zamestanosti sa presunie

do podnikateľských aktivít v obci a do odchádzky za prácou do vzdialenejších miest.

Počítame s užšou spoluprácou susediacich obcí – najmä s Vígľašom, Zvolenskou Slatinou a Hrochoťou v oblasti rekreácie, ťažby surovín a v doprave. Väčší význam nadobudne

napojenie na nadradenú dopravnú sieť cestnej dopravy vo Zvolenskej Slatine a na železničnú trať vo Vígľaši.

 

 

 

5.       návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania

 

5.         návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území najmä obytného územia, zmiešaného územia,

         výrobného územia, rekreačného územia, vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania

 

 

 

    V urbanistickej koncepcii  vychádzame z existujúceho priestorového usporiadania

a ďaľší rozvoj obce riešime dostavbou voľných parcelných prieluk a voľných plôch,

na ktorých je už čiastočne zrealizovaná technická vybavenosť, resp. komunikačný systém. Prihliadame tiež na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Až po vyčerpaní voľných parcelných prieluk riešime obytnú skupinu rodinných domov

na severnom okraji zastavaného územia v lokalite Dvoriská, kde je vybudované

vzdušné elektrické vedenie a zabudované vodovodné potrubie. Ďaľšiu obytnú

skupinu bytových a rodinných domov riešime na juhozápadnom okraji zastavaného územia v lokalite Fangova priehrada, oproti existujúcej skupine bytových domov.

V tejto lokalite je vybudovaná komunikácia sprístupňujúca existujúce bytové domy a ČOV a je tu možné bezproblémové napojenie na technickú vybavenosť. Rozvoj občianskej vybavenosti riešime zásadne v centrálnom priestore obce. Výnimkou sú miestne časti Holcov majer a Obchoditá, kde formou rodinných fyriem navrhujeme  zahustiť občiansku vybavenosť v existujúcich objektoch po ich rekonštrukcii. V priestorovom obraze obce neprekračujeme existujúcu podlažnosť bytových domov v údolnej nive a existujúcu podlažnosť novších domov na vyvýšených miestach obce.

 

        

 
 
 
 

V urbanistickej kompozícii obce vychádzame zo založeného urbanistického pôdorysu, ktorý sa vyvíjal niekoľko storočí. Centrálny priestor je vlastne obdĺžnikovým námestím, svojim veľkorysím založením svedčiacim o tom, že Očová bola v minulosti mestečkom. Urbanistická kompozícia je založená na osi rovnobežnej s tokom Hučavy a využíva terénne podmienky plytkej údolnej nivy, s osadením domov na terénnej vyvýšenine mimo nebezpečenstva záplav v prípade periodického vybrežovania toku. Tento historicky overený princíp bol v uplynulých rokoch porušený priblížením zástavby na nábrežie Hučavy. V budúcej výstavbe neuvažujeme s pokračovaním tohoto trendu a nové rozvojové plochy navrhujeme mimo nábreží Hučavy.
     Pri riešení nových obytných skupín a objektov občianskej vybavenosti rešpektujeme tok Hučavy a nové objekty situujeme na miesta, kde nebudú ohrozené prípadnými záplavami.
     Rešpektujeme výrobné areály v ich hraniciach a obytnú zónu riešime tak, aby do nej nezasahovali hygienické ochranné pásma týchto areálov.
     Riešime zvýšenie ekologickej stability celého riešeného územia primeranou dosadbou krajinnej vegetácie, najmä po obvode zastavaného územia a v úplne odlesnej juhozápadnej časti katastrálneho územia.

 

     V priestorovom usporiadaní obce rešpektujeme panorámu obce z diaľkových pohľadov, s dominantným postavením objektov kostolov. V ich blízkosti nie je navrhnutá žiadna viacpodlažná zástavba, ktorá by ovplyvnila ich dominanty v panoráme. V celom historickom jadre rešpektujeme zachovaný historický urbanistický pôdorys, parceláciu, objektovú skladbu,

výškové a priestorové usporiadanie objektov.

 

      Viacpodlažné obytné objekty sú navrhnuté na voľnej ploche severne od existujúcej skupiny bytových domov v časti Fangova priehrada. Ich podlažnosť a tvaroslovie je príbuzné existujúcim bytovým domom.

 

      Všetky ostatné navrhované objekty ( rodinné domy, objekty občianskej vybavenosti i objekty pre podnikateľské aktivity sú 2 –3 podlažné.

 

      V priestorovom usporiadaní vychádzame tiež zo skutočnosti, že obec sa nachádza v  údolnej nive potokov Hučava a Slatinský potok. Urbanistický pôdorys obce má v zásade obdĺžnikový tvar, orientovaný dlhšou stranou v smere od severovýchodu na juhozápad. V tomto smere sú orientované aj dve hlavné ulice. V smere kolmom na ne sa vyskytuje niekoľko kratších prepojných ulíc, ktoré križujú mostami oba potoky.

 

      Historické jadro obce je v urbanistickom pôdoryse čitateľné. Je najnižšou časťou obce a má rozmery cca 50 x 1000 m. Po oboch stranách hlavného historického priestoru obce sú zachované a postupne prestavované pôvodné obytné domy zo začiatku 20. storočia. Pôvodné domy sú prízemné. Po prestavbe sa zástavba dvíha o ďaľšie podlažie. V novších a v najnovších uliciach majú domy 3 – 4 krát väčší objem i výšku. Novšie domy majú suterén a dve nadzemné podlažia ( v časti domov sú využité podkrovia na obytné účely ).

 

       Okrem kompaktnej formy centrálnej časti obce sa v katastrálnom území vyskytuje aj rozptýlené osídlenie. Oficiálne je obec členená na miestne časti  Očová, Obchoditá a Holcov Majer. V rámci  uvedených miestnych častí je v území rozptýlených viacero menších osád a samôt. Na katastrálno území Očovej sa nachádza aj priemyselný areál bývalých Podpolianskych strojární. Výškové zónovanie zástavby korešponduje s terénnymi podmienkami. Na vyššie položených častiach zastavaného územia sa vyskytujú temer výlučne jedno a dvojpodlažné rodinné domy, s výnimkou školskej budovy, bytovky a kostola. V údolnej nive sa vyskytujú aj viacpodlažné objekty, napr. súbor bytových domov, Kultúrny dom, obecný úrad, sídlo Poľnohospodárskeho družstva atď. Z priestorového a hmotového merítka sa svojim pôdorysným rozsahom a hmotami vymykajú všetky tri poľnohospodárske výrobné areály a  priemyselný areál Podpolianskych strojární. Západne od zastavaného územia obce je situovaný areál Letiska Očová, so športovou funkciou.

 

 

 

Funkčné využitie územia obce sa člení na :

 

  -    bývanie

 

-   výrobu ( poľnohospodársku, lesnú, stavebnú )

 

  -   služby ( občiansku a socialnu vybavenosť )

 

-        rekreáciu ( pobytovú a pohybovú )

 

-        dopravu

 

-        šport

 
 

 
     Toto funkčné využitie územia v zásade zachováme. Sústredená je pozornosť
na lepšiu diferenciáciu jednotlivých funkčných zón ( najmä výrobných areálov a obytných zón ). Rozvíjame rekreačnú funkciu najmä v rozptýlenom osídlení a vytvárame ubytovacie a stravovacie kapacity pre rekreáciu aj v centre obce.

 

        Na území CHKO Poľana a v prírodných rezerváciách nenavrhujeme žiadne

aktivity, ktoré nie sú v súlade so štatútom týchto chránených území.

 

        Všetky navrhnuté objekty musia spĺňať požiadavky pre pohyb a pobyt osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.

 

 

 

8. vymedzenie zastavaného územia obce

 

 

 

       Súčasnéࠠzastavané územie je vymedzené schválenou hranicou zastavaného územia, ktorá je vyznačená vo všetkých výkresoch v merítku M 1:2000. Má nepravidelný tvar orientovaný dlhšou stranou v smere od juhozápadu na severovýchod. Na západnom okraji zastavaného územia sa nachádza športové letisko, ktorého plocha je z južnej strany vymedzrná cestou III/06628 Zvolen – Zolná – Očová, zo západnej a severnej strany tokom Očovky a z východnej strany existujúcou zástavbou obce.Južná hranica zastavaného územia začína na ceste III/06628 pri jej vstupe do obce, pokračuje smerom juhovýchodnýmpopri kóte 377 m.n.m., dosahuje tok Hučavy, lomí sa na východ, križuje v kolmom smere cestu III/05090 Očová – Zvolenská Slatina, pokračuje bez zmeny smeru k areálu mechanizačného strediska PD, mení smer na sever a neskôr na juhovýchod, obieha oplotenie areálu mechanizačného strediska, prebieha severovýchodným okrajom cintorína, mení smer na severovýchod, prebieha v priamom smere,

po 650 m križuje cestu III/06628 Očová – Dúbravy, pokračuje v priamom smere, po 400 m mení smer na juhovýchod, obchádza areál PD, na jeho severovýchodnej hranici prekračuje znova koryto Hučavy, mení smer na severovýchod, po 600 m sa lomí na severozápad, po 150 m mení smer na juhozápad prechádza popod okraj lesa do časti Dvoriská, po 1100 m mení smer na sever, po 300 m sa lomí na západ, po ďaľších 300 m sa lomí na juh, po 500 m mení smer na juhozápad, prechádza čiastočne korytom potoka v časti Dolinka, po 1200 m sa lomí na sever, obchádza areál PD, na juhozápadnej strane obchádza existujúcu obytnú zástavbu a dosahuje východiskový bod na ceste III/06628. Na východnom okraji zastavaného územia sa nachádzala samostatná obytná skupina rodinných domov Pukanec, ktorá je v návrhu prepojená s ostatnou časťou obce do jedného celku. Rozšírenie súčasného zastavaného územia je navrhované pre obytnú skupinu v časti Dvoriská, pre obytnú skupinu v časti Pukanec, a o existujúci areál stavebnej firmy na západnom okraji obce. Všetok ostatný rozvoj obce je riešený vo vnútri existujúceho zastavaného územia.

 

 


 
 

9.     vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov

 

Na riešenom území sú vymedzené tieto ochranné pásma:

-          Hygienické ochranné pásma hospodárskych dvorov PD Očová sú stanovené

        120 m od objektov živočíšnej výroby podľa prílohy č. 9/ 1986 Acta hygienica,

        epidemiologica et mikrobiologica. Zabezpečiť návrh a vyhlásiť spresnené

        ochranné pásmo v súlade s počtom chovaných zvierat. Tento postup je

        nevyhnutný z hľadiska zabezpečenia ochrany zdravia obyvateľov obce.

-          Hygienické ochranné pásmo cintorína je stanovené 50 m od oplotenia

        cintorínov na všetky strany.

-     Ochranné pásma ciest a miestnych komunikácií (v zmysle § 11 cestného

      zákona                                                                                          

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              

cesta III. tr. č. 5241 .................................................................... 20 m

miestne komunikácie (všeobecne prístupné všetkým vozidlám) .15 m

-          Ochranné pásmo vodných tokov je stanovené 6 m od toku na obidve 

        strany. To isté platí aj o vodnej nádrži pri ihrisku.

-          Ochranné pásmo elektrických vzdušných vedení vysokého napätia je 10 m

        na obe strany od krajného vodiča. Trafostanice majú ochranné pásmo 10 m.

-          Ochranné pásmo plynovodu je stanovené 3 m od osi potrubia na každú

        stranu

           Veľká časť katastrálneho územia obce – jeho východná zalesnená časť – je súčasťou

Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ktoré je súčasne Jadrovým územím ekologickej siete

európskeho významu. Platí tu 2. stupeň ochrany. Pre vybrané činnosti sa vyžaduje súhlas

orgánu ochrany prírody podľa § 13 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.

           Na riešenom území sa nachádzajú maloplošné chránené územia s piatym stupňom

ochrany: Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana s rozlohou 40,09 ha, ktorá do k. ú

Očová zasahuje rozlohou 63,1090 ha; prírodná rezervácia Pod Dudášom s rozlohou v k.ú.

Očová 4,48 ha; prírodná rezervácia Mačinová s rozlohou 4,86 ha a prírodná rezervácia

Príslop s rozlohou 0,22 ha.

Na vyhlásenie je pripravovaný Chránený areál Dolná Zalomská s výmerou 2,0 ha.

 

 

Ochrana prírody a krajiny

            V zmysle zákona  NR SR č. 287/1994 Z.z. je celé riešené územie zaradené do

1. stupňa ochrany, kde platí všeobecná ochrana na celom území mimo území

s osobitnou ochranou.

Pre vybrané činnosti sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody ( § 7 zákona).

Východná časť riešeného územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti  ( CH K O )

Poľana, ktoré je súčasne Jadrovým územím ekologickej siete európskeho významu.

Celková výmera CH K O je 20 360,48 ha, z toho v katastrálnom území obce Očová sa nachádza

3309 ha. CHKO Poľana bola v roku 1990 zaradená do siete biosférických rezervácií UNESCO.

Na riešenom území sa nachádzajú maloplošné chránené územia s piatym stupňom ochrany:

Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana s rozlohou 40,09 ha, ktorá do k. ú Očová

zasahuje rozlohou 63,1090 ha; prírodná rezervácia Pod Dudášom s rozlohou v k.ú. Očová

4,48 ha; prírodná rezervácia Mačinová s rozlohou 4,86 ha a prírodná rezervácia Príslop

s rozlohou 0,22 ha.

Na vyhlásenie je pripravovaný Chránený areál Dolná Zalomská s výmerou 2,0 ha.

Pre C H K O platí 2. stupeň ochrany. Pre vybrané činnosti sa vyžaduje súhlas orgánu

ochrany prírody ( § 13 zákona). Pre prírodné rezervácie platí 5. stupeň ochrany, kde sa

vybrané činnosti zakazujú ( § 17 zákona ).

Všetky uvedené chránené územia majú schválený štatút, ktorý je nevyhnutné pri

akejkoľvek činnosti vo vnútri ich hraníc dodržiavať.

 

Kultúrne dedičstvo

     Archeologické nálezy a výsledky historického výskumu v riešenom území a v jeho blízkosti

svedšia o osídlení už v staršej dobe kamennej – v neolite ( lokalita Hrádok pri sútoku Hučavy a

Zolnej ). Na Kalamárke bolo objavené sídlisko zo staršej doby železnej zv. halštatskej. Táto

lokalita bola však po prvýraz osídlená už v mladšej dobe bronzovej ( v 11. až 8. storočí pred

našim letopočtom ). Nálezy majú charakteristické prvka lužickej a kyjatickej kultúry. Bola tiež

dokázaná Keltská prítomnosť a púchovská kultúra. Zvolenská skupins púchovskej kultúry je

doložená aj priamo z chotára Očovej. Podľa archeologických nálezov je Očová oveľa staršia ako

zachovaná prvépísomné zmienky o nej ( z roku 1263 a z roku 1351 ). Doložený je obranný val

s hradiskom v lokalite Kalamárka, o ktorý prejavilo záujem slovanské etnikum a ktorý zohral

dôležitú úlohu ako hospodársky a vojenský objekt veľkomoravského obdobia a po ňom.

Kresťanstvo bolo v Podpoľaní prítomné už v 13. storočí. Indície miestnej kresťansko-katolíckej

duchovnej a hmotnej kultúry vychádzajú zo skutočnosti, že prvý rím. kat. kostol v Očovej,

datovaný do 14. storočia,  bol zasvätený Všetkým svätým. Ide o tzv. patrocínium, ktoré bolo

moderné v gotickom období. V Očovej sa pomerne rýchlo prejavila aj reformácia, podchytená aj

písomne z roku 1546. Určitý útlm rozšírenia evanjelickej cirkvi spôsobila turecká invázia a

okupácia. Obdobie tureckej nadvlády výrazne nepriaznivo poznačilo kultúrny aj hospodársky

vývoj obce. Turci ovládali Očovú od roku 1566 do roku 1683 – do porážky Turkov pri Viedni.

V období tureckej nadvlády prebehla reformácia i protireformácia.

Kultúrny život v obci sa rozvíjal po dvoch líniách – náboženskej ( existencia farnosti v Očovej je

písomne doložená z roku 1546 ) a svetskej na základe ľudového umenia a tradícií majúcich

viacero koreňov ešte „v pohanských dobách“.

 

Hmotné kulturne dedičstvo  obce  tvoria :

 kostol rím. kat. s hradobným múrom, pôvodne gotický    zo 14. storočia, ktorý bol v 2. polovici

16. storočia opevnený. V interieri je zachovaná skriňa s reliéfom od majstra Pavla z Levoče

a viacero fragmentov a predmetov z pôvodne gotického oltára. Kostol bol viackrát prestavaný

a zbarokizovaný.

-          kostol evanjelický toler. z roku 1786

-          pomník padlým letcom pri Obecnom úrade

-          základná škola a pamätná tabuľa

-          rodinný dom na ul. SNP č. 450/141

-          zachované zvyšky pôvodnej zástavby z prelomu 19. a 20. storočia, reprezentované tzv. detvianskym domom. Charakteristické sú veľké drevené brány zdobené vruborezom zdôrazneným farebnými hlinkami. Domy sú trojpriestorové. Vo dvore sú za sebou radené izby pre individuálne rodiny „veľkorodiny“. Na konci obytnej časti sa stravali hospodárske budovy. V staršej ľudovej architektúre prevládalo drevo, ktoré v novšej dobe nahradil kameň. Steny domov sa bielili vápnom, medzery sa vypchávali hlinou. Podlahy boli z udupanej hliny. Strechy boli sedlové alebo valbové. Mimo centra obce sa zachovalo viacero usadlostí lazníckeho osídlenia a na kosných lúkach mnoho zrubových senníkov s podchodom pre vozy, zvaných „mraznice“.

-          ľudový odev z Očovej patrí k výrazným charakteristickým znakom podpolianskej ľudovej kultúry. Ide o variant stredoslovenského ľudového odevu podskupiny podpolianskej odevnej oblasti, ktorú tvoria obce Dúbravy, Očová a Zolná. Od oblečenia z iných oblastí Slovenska sa líši predovšetkým mužským odevom s krátkou košeľou, širokými nohavicami a kabanicou. V ženskom odeve zas úpravou hlavy a čepcom.

-          ľudová výroba a remeslá je charakteristická pre celú podpoliansku oblasť. Úzko súvisí so spôsobom života a obživy a s rozptýleným osídlením. (Všetko náradie potrebné k životu si obyvatelia vyrábali sami). Popri predmetoch dennej potreby sa vyrábali hudobné nástroje (najmä píšťalky a fujary). Hlavným materiálom bolo aj zostáva drevo.

-          vyrezávané náhrobné kríže a stĺpy s rezaným a polychrómovaným dekórom na očovskom cintoríne s  členením podľa vierovyznania.

-          výšivkárstvo sa vyvinulo do širokej škály techník. Najpreslávenejšia je retiazková technika s krivou ihlou.

 

Nehmotná kultúra

          Duchovné kultúrne dedičstvo obce je rozsiahle a skladá sa z dvoch základných častí – zo

zvykoslovia výročného a zo zvykoslovia rodinného. Výročné zvykoslovie sa viaže k ročným

obdobiam, k prácam na poli a k prosperite . Rodinné zvykoslovie sa viaže k všetkým dôležitým

udalostiam v rodine (k  narodeniu, krstinám, opatere detí, svatbe i k pohrebu ).

 

Hudobný a tanečný folklór

           Oblasť Podpoľania patrí k regiónom s najpôsobivejším hudobno-spevným a tanečným

folklórom. V očovskom piesňovom repertoári je dominantný valašský hudobno-spevný štýl,

ovplyvnený melodikou ľudových hudobných nástrojov, najmä fujary a píšťalky. Najznámejšie sú

pastierske a zbojnícke piesne, rozkazovačky a zvolávačky. V tanečnom prejave - podobne ako

v hudobnom a spevnom – hrá veľkú úlohu osobnosť a individualita tanečníka, s vekým priestorom

pre improvizáciu.

Hudobno – spevnú a tanečnú tradíciu udržujú folklórne súbory Očovan a detský folklórny súbor

Poľana.

 

Požiadavky na ochranu kultúrneho dedičstva :

-          Rešpektovať vyššieuvedené objekty, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva obce, včítane ich najbližšieho okolia. Nové objekty a architektonické úpravy v blízkosti objektov pamiatkového záujmu prispôsobiť ich hmotám a architektonickým prvkom.

-   Zachovať tvar a merítko centrálneho priestoru obce. Uvoľnené priestory po asanovaných objektoch riešiť parkovými úpravami a umiestňovať sem nové objekty občianskeho vybavenia s architektúrou prispôsobenou existujúcim domom.

-          Rekonštrukciu domov v centrálnej časti obce usmerňovať tak, aby sa aj do budúcnosti zachovali pre Očovú typické drevené brány, sedlové strechy a prírodné materiály stavebných konštrukcií.

-          Prestavbu a využitie osád a usadlostí usmerňovať tak, aby sa zachovala ich urbanistická skladba, architektúra a stavebné materiály.

-          Osvetovou činnosťou (najmä v škole) oživiť v mladej generácii záujem o bohaté folklórne tradície a remeslá Očovej.

 

Ochrana prírodných zdrojov a ložísk nerastov

 

Zásoby podzemných vôd:

         V južnej časti riešeného územia sa nachádzajú artézske vody. Podľa vykonaného

prieskumu majú mimoriadne dobrú kvalitu a z tohoto dôvodu sú využiteľné  ako stolová pitná

voda.

V riešení územného plánu rešpektovať uvedené zásoby podzemných vôd a

nerastných surovín a počítať s ich využitím, šetrným ku krajinnému prostrediu.

Ochranu vôd chápať v rámci širších súvislostí ko regionálnu ochranu ( chránené

vodohospodárske oblasti Veľká Fatra, Nízke Tatry – západná časť, Nízke Tatry –

východná časť, Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, horné

povodie Hnilca ) podľa nariadenia vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených

oblastiach prirodzenej akumulácie vôd. Špecialnu – sprísnenú ochranu dodržiavať

pre všetky PHO zdrojov pitnej vody podľa § 19 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách.

 

Ložiská nerastných surovín:

V riešenom území sú určené štyri chránené ložiskové územia :

A.      Chránené ložiskové územie Očová obsahuje výhradné ložisko bentonitu v kategórii Z-3 v množstve 2 320 kt. Surovina je vhodná  pre poľnohospodárske účely, tesniace íly pre výstavbu skládok, tesniacich stien a pre zlievárenské účely. Ložisko má tvar nepravidelného osemuholníka s plochou 936 019,48 m2. Nachádza sa severozápadne od zastavaného územia obce, naoboch brehoch potoka Očovka.

B.       Chránené ložiskové územie Očová I obsahuje výhradné ložisko keramických ílov v kategórii Z-2 v množstve4 082 kt. Surovina je vhodná ako nízkotaviteľná zložka do pracovných zmesí na výrobu farebných črepov, alebo farebných glazúr. Ložisko má tvar nepravidelného šesťuholníka s plochou 891 035,065 m2 . Nachádza sa juhovýchodne od zastavaného územia, medzi Očovou a m.č. Holcov majer.

C.       Chránené ložiskové územie Očová II. obsahuje výhradné ložisko keramických ílov v kategórii Z-3 v množstve 2 358 kt. Surovina je vhodná na prípravu keramických zmesí pri výrobe obkladačiek, dlaždíc a podobných výrobkov. Ložisko má tvar štvoruholníka s plochou cca 200 000 m2. Nachádza sa západne od m.č. Holcov majer.

D.      Do riešeného územia čiastočne zasahuje aj ložisko Hrochoť – bentonit.

Všetky štyri chránené ložiskové územia sú vyznačené na mape č. 2.

 

Chránené územia a ich ochranné pásma

         Vyhlásené chránené územia aj územia pripravované na vyhlásenie za chránené, boli

popísané vyššie. Ich hranice sú vyznačené v grafickej prílohe č. 2.

 

10   . Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami

 

          V rámci civilnej ochrany obyvateľstva  má obec schválený Plán ukrytia

obyvateľstva, so systémom jednoduchých svojpomocne vybudovaných úkrytov,

s kapacitou, ktorá pôvodne umožňovala aj ukrytie evakuovaných obyvateľov z okolia

atomovej elektrárne v Mochovciach. Celkove sa v obci nachádza 116 úkrytov

s celkovou kapacitou 3 349 osôb. Táto kapacita je postačujúca aj pre výhľadový počet

obyvateľov okolo roku 2015. Problémom je skutočná pripravenosť úkrytov ochrániť

občanov v prípade mimoriadnych situácií, pretože tieto priestory slúžia ako sklady

potravín a predmetov v rodinných domoch a neumožňujú okamžite ukryť vypočítané

množstvo osôb. V obci neexistuje úkryt vyššej kategórie, ktorý by umožňoval filtráciu

vzduchu a dlhodobejší pobyt osôb.

         Navrhujeme  vybudovanie dvoch  úkrytov vyššej kategórie s filtráciou vzduchu

a s hygienickým vybavením a zásobami, umožňujúcimi prežitie osôb v dlhodobom

horizonte. Jeden vybudovať  v západnej časti obce vo forme pivničného priestoru vo

svahu a druhý v severovýchodnej časti obce podobným spôsobom.

         Z hľadiska obrany štátu je komunikačná sieť obce relatívne dobre priepustná

a umožňuje pohyb aj ťažšej vojenskej techniky. Úpravy navrhnuté v rámci dopravného

riešenia tohoto územného plánu zlepšia dopravnú priepustnosť a prístup vo všetkých

častiach obce.

         V požiarnej ochrane v obci funguje dobrovolný požiarny zbor s 54. registrovanými

členmi, ktorý má k dispozícii dve požiarne zbrojnice – v Očovej a v Holcovom majeri. Technické

vybavenie požiarnej zbrojnice v Očovej je na relatívne dobrej úrovni, technické vybavenie

požiarnej zbrojnice ja zastaralé a čiastočne nefunkčné.

        Navrhujeme modernizáciu technického vybavenia i objektov požiarnych zbrojníc

na úroveň, zodpovedajúcu súčasnej legislatíve i zvýšeným požiadavkám na požiarnu

ochranu.

 

         Ochrana obce pred povodňami je zabezpečená optimálnym historickým založením obce

na miernych svahoch a hrane pahorkatiny, ktorá sa dvíha pozdĺž oboch brehov toku Hučavy.

Určitým problémom je priblíženie novej zástavby do údolnej nivy k brehu Hučavy.

Ďaľším problémom je malý profil niektorých mostov ponad tento tok, ktorý vytvára potenciálne

nebezpečenstvo zahltenia a vybreženia pri prívalových vodách. Tok Hučavy je čiastočne umelo

zabezpečený proti povodniam vybudovanými dvomi úsekmi pravobrežných ochranných hrádzí.

Ďaľším chráneným úsekom je hrádza rybníka v hornej časti obce.

          Navrhujeme  zväčšenie profilu mostov a priepustov na tokun Hučavy a jej

prítokoch a  krajinársky citlivú nevyhnutnú úpravu toku Hučavy na Q100 zatrávnenými

zemnými hrádzami.

 

11. návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného

      Systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení

 

Ochrana prírody a krajiny

            V zmysle zákona  NR SR č. 287/1994 Z.z. je celé riešené územie zaradené do

1. stupňa ochrany, kde platí všeobecná ochrana na celom území mimo území

s osobitnou ochranou.

Pre vybrané činnosti sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody ( § 7 zákona).

Východná časť riešeného územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti  ( CH K O )

Poľana, ktoré je súčasne Jadrovým územím ekologickej siete európskeho významu.

Celková výmera CH K O je 20 360,48 ha, z toho v katastrálnom území obce Očová sa nachádza

3309 ha. CHKO Poľana bola v roku 1990 zaradená do siete biosférických rezervácií UNESCO.

Na riešenom území sa nachádzajú maloplošné chránené územia s piatym stupňom ochrany:

Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana s rozlohou 40,09 ha, ktorá do k. ú Očová

zasahuje rozlohou 63,1090 ha; prírodná rezervácia Pod Dudášom s rozlohou v k.ú. Očová

4,48 ha; prírodná rezervácia Mačinová s rozlohou 4,86 ha a prírodná rezervácia Príslop

s rozlohou 0,22 ha.

Na vyhlásenie je pripravovaný Chránený areál Dolná Zalomská.<
 

Plochy záhumienkov či súkromných poľnohospodárskych pozemkov sústredených najmä do kontaktnej zóny sídla s okolitou krajinou, ale aj v „zelených enklávach“ sídla považujeme z krajinnoekologického hľadiska za optimálne. Spĺňajú viacero funkcií: zmierňujú ostrý prechod sídla do okolitej krajiny, podieľajú sa na vhodnej priestorovej diverzifikácii tejto zóny. V kategórii „záhumienky“ zohľadňujeme aj plochy sadov a záhrad. Majú podobný charakter (funkciu), navyše spĺňajú požiadavku na dostatok rozptýlenej vegetácie sídla.

                Pri optimálnom priestorovom rozmiestnení trvale trávnych porastov sme tiež vychádzali z ich súčasnej lokalizácie. Hoci tieto plochy ohrozuje rozširujúci sa sukcesívny proces, súčasné poľnohospodárske aktivity na týchto plochách ho monitorujú a zabraňujú ďalšiemu rozširovaniu. Z hľadiska kvality pôd (aj z ostatných hľadísk) sa rozšíril na plochách, ktoré sú krajinnoekologicky nevýznamné. Väčší podiel sukcesie sa javí v lokalitách s rozptýleným lazníckym osídlením. Ako „nutné zlo“ sme ho poňali do krajinnoekologicky optimálneho usporiadania týchto lokalít. V podstatnej miere tento proces zohľadňuje aj možnosť rekreačného alebo športového využívania voľného času, najmä každodennou formou miestnym obyvateľstvom.

Celé optimálne priestorové usporiadanie je „postavené“ na dostatku krajinotvornej vegetácie ako predpokladu naplnenia aktuálnych požiadaviek územného systému ekologickej stability, ale aj ochrany krajiny. V návrhu kladieme dôraz na súčasné lokality (línie, enklávy) s rozptýlenou krajinnou vegetáciou ako podpory týchto požiadaviek. Návrh ekostabilizačnej a krajinotvornej vegetácie by mal vytvárať základnú kostru ekologickej stability a dotvárať návrh regionálneho územného systému ekologickej stability (najmä miestne biokoridory). Nosným prvkom tejto štruktúry je sprievodná vegetácia toku Hučava. Z tohto pohľadu sa však javí konflikt záujmov ochrany prírody a krajiny so spoločenskou aktivitou (športové lietanie, najmä plocha letiska). Letisko je lokalizované v centre biokoridoru (s regionálnym významom), výrazne bráni v prirodzenej migrácii vyššej zveri. Na dôvažok je situované na kvalitnej (v území katastra) poľnohospodárskej pôde (pôdy stredne ťažké až ťažké, bez až slabo skeletnaté, hlboké), navrhovanej na orné pôdy so striedaním kosných lúk. Čo sa týka konfliktu záujmov, je to jediný výraznejší konflikt.

V južnej časti kopca Švosť sa javí možnosť využiť nekvalitné plochy formou zástavby s rôznou funkciou (skladové plochy, autotrenažér, detské dopravné ihrisko ...).

        Z vyhodnotenia krajinnoekologických vlastností vyúsťujúcich do optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je zrejmé, že súčasná štruktúra krajiny rošpektuje krajinnoekologický potenciál katastra. Návrh optimálneho priestorového usporiadania túto skutočnosť upravuje len v krajinnoekologicky kritických plochách či lokalitách. 

 

  1. návrh koncepcie verejného dopravného a technického vybavenia

 

- dopravný systém obce

Dopravný systém obce je založený prehľadne a zodpovedá veľkosti obce. Problematické sú križovatky tak na cestách III. triedy, ako aj na miestnych komunikáciách z hľadiska ich prehľadnosti. Nárožia obytných objektov zabraňujú dostatočnej viditeľnosti v blízkosti križovatiek. V niektorých prípadoch je tento problém riešený zrkadlom.

    

      Širšie dopravné vzťahy

        Obec Očová je napojená na cestnú sieť vyššieho významu z dvoch smerov : Od smeru Zvolen - Lučenec je napojená z cesty I. triedy č. 50 odbočením v obci Zvolenská Slatina cestou

III. triedy č. 05090. Zo smeru Zvolen – Lieskovec – Zolná – Očová je napojená cestou III. triedy

č. 06628. Východným smerom je Očová spojená s Detvou cez Dúbravy cestou III. triedy č. 06628. Z tejto cesty je zároveň dopravné prepojenie cez Holcov majer štátnou cestou III/05097, ktorá sa napája na cestu I/50 v obci Vígľaš. Na železničnú dopravu je Očová napojená južným smerom v obci Zvolenská Slatina vo vzdialenosti 3,5 km.

            Miestne komunikácie

     Systém miestnych komunikácií nadväzuje na obe cesty III. triedy, ktoré zastavaným územím obce prechádzajú.  V smere juhovýchod – sevsrozápad prebiehajú obcou dve paralelné komunikácie, ktoré sú čiastočne aj cestami III. triedy V kolmom smere ich križujú  viaceré kratšie miestne komunikácie. Šírkové usporiadanie miestnych komunikácií sa pohybuje od kategórie MO 8/40 až po MOk 4/30. Všeobecne ide o komunikácie s úzkymi vozovkami, ktorých šírka sa pohybuje od 3. do 6. metrov. Slúžia pre motorovú dopravu i pre peší pohyb. Povrch vozoviek má bezprašnú úpravu a pomerne dobrú kvalitu, vzhľadom na priebežnú obnovu živičnej vrstvy. Pozdĺž vozoviek sú vybudované odvodňovacie rigoly. Viaceré miestne komunikácie sú slepé s otočkami nezodpovedajúcimiplatnej STN, resp. sú bez otočiek, s plynulým prechodom do kategórie poťných ciest. Celková dĺžka miestnych komunikácií je 12 km.

 

             návrh automobilovej dopravy a komunikačná sieť

 

                 Zberné komunikácie

             Nadradeným dopravným systémom sú obidve štátne cesty prechádzajúce cez zastavané územie obce.

-        Cesta III/06628 (smer od Zolnej) sa v extraviláne zaraďuje do kategórie C 8/60 a v intraviláne do funkčnej triedy B 2, kategórie MZ 9/50. Táto komunikácia tvorí aj hlavnú dopravnú os obce. Prebieha v smere JZ – SV takmer celou obcou v dĺžke cca 1,8 km. Na niektorých úsekoch sú vybudované zastávky hromadnej dopravy a chodníky

-        cesta III/06628 (smer od Dúbrav) sa zaraďuje v extraviláne do kategórie C 9,5/60. V intraviláne je zaradená do funkčnej triedy B 2, kategórie MZ 9/50 s dopravnou závadou v križovatke s ul. Mieru. Túto dopravnú závadu navrhujeme odstrániť zlapšením priehľadnosti križovatky a dobudovaním križovatky v súlade s platnou STN.

-        Cesta III/05090 spája Očovú so Zvolenskou Slatinou. V extraviláne má kategóriu C 9,5/60 a v intraviláne je zbernou komunikáciou funkčnej triedy B 2, kategórie MZ 9/50. Keďže obidve križovatky s ul. 1. mája a s ul. Mieru sú problematické, tieto dopravné závady navrhujeme odstrániť zlapšením priehľadnosti a dobudovaním križovatiek v súlade s platnou STN.

 

              Obslužné komunikácie

 

Všetky obslužné komunikácie v obci sa vzhľadom na malú intenzitu dopravy a šírkové a smerové parametre komunikácií ich zaraďuje do funkčnej triedy C 3. Niektoré existujúce obslužné komunikácie sú v kategórii MO 8/30 ako obojsmerné dvojpruhové bez samostatného chodníka pre peších. Navrhujeme zlepšenie šírkových a smerových pomerov obslužných komunikácií v tých úsekoch, kde to svetlosť ulíc umožňuje. V úsekoch, kde to svetlosť ulíc neumožňuje, navrhujeme zjednosmernenie dopravy organizačnými opatreniami./30

Novonavrhovanú ulicu v obytnejskupine Dvoriská  navrhujeme vo funkčnej triede C 3, kategórie MO 8/30 s otočkou a jednostranným chodníkom šírky 1,2 m. Novonavrhovanú ulicu z ul. Mieru k futbalovému štadiónu navrhujeme vo funkčnej triede C 3, kategórie MO 8/30 s jednostranným chodníkom šírky 1,2 m. Novonavrhovaný úsek ulice pre štyri rodinné domy v lokalite Fangova priehrada je navrhovaný tiež vo funkčnej triede C 3, kategórie MO 8/30.

Ostatné miestne komunikácie sú užšie. V zmysle STN 736110 je ich možné zaradiť do funkčnej triedy C 3, kategórie MOK 4/30 ako obojsmerné komunikácie jednopruhové s krajnicami a výhybkami s dĺžkovým obmedzením 80 až 100 m. Vzhľadom na veľmi malú dopravnú dopravnú intenzitu takáto kategória vyhovuje. Šírka týchto komunikácií sa často mení a sú na nich časté križovatky ( napr. ul. Čsl. armády, Partizánska, časť ul.J.R.Poničana).

 Niektoré krátke úseky sme zaradili do funkčnej triedy D 1 - ukľudnené pešie komunikácie s možnou automobilovou obslužnou dopravou. Ide o úseky : odbočka z ul. SNP na západnom okraji obce, pod farským úradom, prístup do cintorína, dve odbočky z ul. Mieru,smerom južným,prepojenie ulíc Čsl. armády a SNP pri mlyne a pri predajni Jenota v centrálnej časti obce a o dva úseky na SV okraji obce.

             Účelové komunikácie

Očová má rozsiahle katastrálne územie, ktorého jednotlivé časti sú sprístupnené účelovými komunikáciami. V západnej a južnej časti riešeného územia sa jedná o poľné cesty, v severnej a východnej časti sa jedná väčšinou o lesné cesty. Časť týchto komunikácií má bezprašnú povrchovú úpravu ( najmä úseky sprístupňujúce roztrúsené osídlenie m.č. Obchoditá, Holcov majer a Bujačie. Ostatné komunikácie majú spevnený prašný povrch, alebo nespevnený povrch vyjazdený poľnými, alebo lesnými mechanizmami. Vozovky sú široké 3,5 až 5 m. Navrhujeme postupné rekonštrukcie vozoviek tak, aby do všetkých obývaných miestnych častí viedli komunikácie s bezprašným povrchom. Časť týchto komunikácií navrhujeme vyznačiť ako cykloturistické trasy.

    

                  Pešie komunikácie

Systém peších komunikácií je čiastočne vybudovaný v centrálnej časti obce, pozdĺž vozoviek, bez deliaceho trávneho pásu. Okrem toho sa chodníky vyskytujú v enklávach verejnej zelene a v parkoch. Chodníky majú šírku 1,2 – 2,5 m, majú betónový, asfaltový, alebo dláždený povrch. V parkoch sú chodníky tiež s pieskovým povrchom. Časť peších komunikácií má charakter prejazdných chodníkov. Celková dĺžka peších komunikácií je 1,3 km. Navrhujeme vybudovať nové pešie komunikácie pozdĺž všetkých zberných komunikácií v zastavanom území obce. Okrem toho aj v ul. J. Tavodu. ul. Mieru, ul. J. R. Poničana a v navrhovaných uliciach s bytovou výstavbou.

           Hromadná doprava

Hromadnú prepravu osôb zabezpečuje  S A D  Zvolen. V obci je 8 autobusových zastávok s prístreškami prispôsobenými regionálnym prvkom architektúry. Celkový počet spojov za ďeň je 20. Spojenie je s okresným sídlom Zvolen, s PPS holding Detva a s mestom Detva. Súčasný stav hromadnej dopravy, ako aj počet a rezmiestnenie zasávok vyhovuje. Navrhujeme dobudovať chýbajúce pešie komunikácie k zastávkam.

            Statická doprava

V obci je 420 miest na odstavovanie osobných motorových vozidiel – na samostatných odstavných plochách, alebo na okrajoch rozšírených komunikácií. Okrem nich je v obci 376 garáží pre osobné automobily, väčšinou pri rodinných, alebo bytových domoch. Tento počet vyhovuje súčasnému stupňu motorizácie a čiastočne aj v návrhovom období. Nové odstavné plochy navrhujeme v centre obce (15 miest), pri cintoríne (30 miest) a pri novom areáli podnikateľských aktivít pri letisku (30 miest). Celkový počet odstavných miest bude 420 + 75 = 495 miest.

 

- vodné toky a vodné hospodárstvo

Zásobovanie vodou

Súčasný stav zásobovania vodou

                Obec Očová má vysoké percento pokrytia obyvateľstva pitnou vodou. K zásobovaniu pitnou vodou slúžia 2 vodojemy: 1. vodojem s obsahom 2x250 m3 pre II. tlakové pásmo s kótou dna 466,0 m. n. m. a 2. o objeme 400 m3 pre I. tlakové pásmo s kótou dna 433.6 m. n. m. Povolenie pre trvalé využívanie vodojemov, ktoré sú v správe StVaK-u, ako aj väčšia časť rozvodných sietí, vydal ONV - OPLVH vo Zvolene pod č. OPLVH - vod. 1373/403/88 zo dňa 29.6.1988.

                Vodojemy boli pôvodne plnené zo skupinového vodovodu Hriňová - Lučenec -Fiľakovo /HLF/ pomocou prečerpávania. Potrubie, ktorým sa zásobovali uvedené vodojemy je v súčasnosti mimo prevádzky uzatvorením uzáveru v šachte , ktorá sa nachádza pri Holcovom majeri. Voda do vodojemov je teraz privádzaná z odberu z Hučavy, ktorý sa nachádza cca 7 km od obce v mieste pri Hrochotskom mlyne a ktoré smeruje do Podpolianských strojární. Odbočkou DN 160 sú zásobované vodojemy pre I. a II. tlakové pásmo. Povolenie pre odber vody z Hučavy vydal ONV - OPLVH vo Zvolene dňa 27.8.1985 pod č. OPLVH - vod 1105/403/85-335.

                V obci je aj časť sietí, ktoré sú v správe OcÚ, avšak voda sa odoberá zverejnej siete, patriacej StVaK-u. Tieto siete sa nachádzajú na hornom konci /Píla/ a celý rozvod v Holcovom majeri a to od šachty, kde je uzáver HLF pre Očovú.

                Za rok 2000 bola fakturovaná dodávka pitnej vody v množstve 117.000 m3, z čoho vychádza spotreba vody na osobu 114,16 l. Straty vo vodovodnej sieti a množstvá nepodchytené fakturáciou predstavujú 43,2%.

                Poľnohospodárske družstvo v Očovej podľa rozhodnutia č. VO 420/403/95-Sč môžu byť využívané zdroje podzemných vôd nasledovne:

Obchoditá                                     3,6 m3.d-1                        1.336 m3.r-1

Holcov majer                                 9,0    "                              3.285    "

Dúbravy                                       30,4    "                            11.096    "

Očová - Teheľňa

stredisko č. 1

farma dojníc                                 49,9    "                            18.220    "

Očovská - stredisko č. 2

farma ošípaných                          95,9    "                             35.000    "

 

                Strojno mechanizačné stredisko je napojené na obecný vodovod.

 

Súčasný stav odkanalizovania

                V správe StVaK-u nie je žiadna kanalizačná sieť, ani ČOV. Vybudované trasy kanalizácie a ČOV sú v správe obce.

                1. ČOV typu BDČ 1 slúži iba pre OcÚ a ako vodohospodárske dielo bolo povolené ObÚ ŽP vo Zvolene oddelením ŠVSaOO rozhodnutím č. ŽP vod 933/2/403/94-Sč zo dňa 14.9.1994.. V zmysle tohto rozhodnutia na nakladanie s vodami - vypúšťanie odpadových vôd z ČOV do Hučavy bolo dané v týchto hodnotách a množstvách:

Qp = 0,012 l.s-1           Qd = 0,04 l.d-1          Qr = 365 m3.r-1           Qmax = 0,014 l.s-1

BSK5   40 mg.l-1         0,015 t.r-1

NL       40    "              0,015   "

pH       6,5 - 8,5

                Pri odbere kontrolných vzoriek bolo konštatované, že čistiareň BDČ má lepšie výsledky, ako bolo stanovené v povolení.

                Pre skupinu rodinných domov  na hornom konci obce, IBV Píla, bola vybudovaná sieť a ČOV typu BDČ 15, ktorá bola povolená rozhodnutím č. ŽP - vod. 524/403/94 - Sč zo dňa 6.5.1994, ktoré vydal ObÚ ŽPaOO vo Zvolene. Týmto rozhodnutím je do toku Hučava možné vypúšťať:

Qp = 0,17 l.s-1         Qd = 14,4 m3.d-1         Qr = 5.256 m.r-1       Qmax = 0,23 l.s-1

pH    6,5 - 8,5

BSK5    36 mgO2.l-1        0,52 kg.d-1        0,19 t.r-1

NL        37     "               0,53     "            0,19   "

                Pre skupinu rodinných domov pri ceste od Zvolenskej Slatiny, bola vybudovaná sieť a ČOV typu BDČ 90 C, na ktorú vydal rozhodnutie o používaní ObÚ ŽP pod č. Žp.-vod.489/403/94 - O zo dňa 30.3.1994 a kde stanovil hodnoty prípustných koncentrácií znečistenia a množstvo vypúšťaných odpadových vôd:

pH            6,0 - 8,8

BSK5        30 mg.l-1           max. 35 mg.l-1

NL            35    "               "    40    "

CHSKcr    120   "               "   140   "

 

Qp = 1,27 l.s-1         Qd = 110,0 m3.d-1       Qr = 40.150 m3.r-1

 

                Materská škola v strede obce má septik, ktorý bol vybudovaný v sedemdesatich rokoch a č. rozhodnutia o povolení prevádzky nepodarilo sa zohnať. Posledné rozbory odpadových vôd z tohto septika boli nasledovné:

pH            7,8

CHSK  146,0  mg.l-1

BSK5      29,0   "

NL          12,0   "

                Druhá MŠ a základná škola majú vybudované žumpy, od ktorých rozhodnutie o povolení ich používania neboli k dispozícii.

                Administratívna budova poľnohospodárskeho družstva, stredisko č.1 - farma dojníc, stredisko č.2 - farma ošípaných zachytávajú odpadové vody v žumpách, pre ktoré vydal rozhodnutie o ich používaní ONV vo Zvolene pod č. OPLVH - vod. 1920/406/80.

                Strojno mechanizačné stredisko pre sociálne účely má vybudovanú žumpu, do ktorej vtekajú aj odpadové vody z umývania mechanizmov a ktoré sú predčisťované v lapači olejov typu Uniflot.

         

Návrh zásobovania vodou

                Obec pitnou vodou je zásobovaná z dvoch vodojemov, ktoré slúžia pre 1. a 2. tlakové pásmo. Uličná sieť pokrýva takmer celú obec. Novonavrhované rozšírenie je v častiach, kde sa uvažuje s novou výstavbou rodinných domov a to v časti Dvoriská. Pod ulicou Dvoriská je navrhnutá nová ulica, Vodárenská, v ktorej je už vodovodná sieť vybudovaná. Rozšírenie siete je nutné v časti Píla a v časti pri poľnohospodárskom stredisku č. 2, kde sa nachádza farma dojníc. V lokalite Fangova priehrada, kde je navrhnutých 3 x 6 b.j., vodovod je vybudovaný.

 

              


 
 V časti Hoľcov majer je vodovodná sieť vybudovaná, ktorá je v správe obce a jedna časť je spracovaná v projektovej dokumentácii.

                V osade Obchoditá obyvateľstvo je zásobované zo studní, resp. z časti majú zachytený prameň, ktorý je akumulovaný v nádržiach malého obsahu.

                Nakoľko verejná vodovodná sieť v Očovej, či už v správe STVaK-u, alebo obce, je veľmi poruchová a únik vody je až 43,2 %-ný. Pritom časť siete je vybudovaná z rúr azbestocementových, čo z hľadiska zdravotného je rizikové. Z uvedených dôvodov navrhujeme celú sieť v obci nanovo vybudovať a pri výstavbe použiť materiál z PVC.

                Predpokladaný nárast obyvateľstva, oproti súčasnosti, je nepatrný, preto vybudované vodojemy budú dostatočné pre zásobovanie obyvaťeľstva nezávadnou pitnou vodou.

                V osade Hoľcov majer je vodovod z časti vybudovaný, avšak od napojenia pri armatúrnej šachte po obchod, sa musí vymeniť. Po vybudovaní vetvy, ktorá je spracovaná v projektovej dokumentácii, obyvateľstvo osady Hoľcov majer bude napojené na verejnú sieť. V súčasnosti, spotreba pitnej vody je meraná v armatúrnej šachte, pričom každý odber v domoch mal, by byť samostatne meraný.

                V osade Obchoditá má povolenie čerpať podzemnú vodu, pre svoju potrebu poľnohospodárske družstvo v objeme 3,6 m3xd-1, čo predstavuje 0,07 lxs-1 pri Qp. Pre Qmax nutný zdroj vody, pre bývajúcich 50 obyvateľov je 0,15 lxs-1. To si vyžaduje nový zdroj  a aby bola zabezpečená aj protipožiarna ochrana, výdatnosť musí dosiahnuť min. 1,0 lxs-1 a pritom vybudovať vodojem o obsahu 50,0 m3. Nakoľko súčasný zdroj vody je v doline, do vodojemu potrebné množstvo sa musí prečerpávať.

 

Návrh odkanalizovania

                Časť obce v priestoroch Píla, OcÚ okruh okolo Gagarinovej a Slnečnej ulice je odkanalizovaná. Tiež časť bytoviek, vybudovaných pri Hučave, je odkanalizovaných a odpadové vody sú predčisťované v ČOV. Takýto stav dostatočne nerieši hygienické pomery obce a preto navrhujeme celoplošné odkanalizovanie s centrálnym čistením splaškových vôd v priestoroch za letiskom po ľavej strane cesty do Zolnej. Vzhľadom na spádové pomery, odpadové vody budú sa musieť prečerpávať

                Trasy potrubí v Gagarinovej a Slnečnej ulicije nutné zrekonštruovať, nakoľko spoje potrubí sú netesné. Vybudovaná sieť do ČOV 90 môže sa využívať. Pred ČOV potrubie sa odpojí a presmeruje sa na ulicu Čs. armády. Vybudovaním celoplošnej kanalizácie a vybudovaním centrálnej ČOV, existujúce ČOV vyradia sa z prevádzky.

                Hoľcov majer nemá žiadnu kanalizačnú sieť, takže odpadové vody sú likvidované nevhodným spôsobom na úrovni jednotlivých domov. Navrhujeme vybudovanie uličných vetiev a odpadové vody budú sa predčisťovať v ČOV s vyústením do miestneho potoka.

                Osada Obchoditá nemá takisto vybudovanú kanalizačnú sieť, čo pri roztrúsenej zástavbe jej vybudovanie bude nákladné. Vody sa budú predčisťovať v novonavrhnutej ČOV s vyústením do miestneho potoka.

- energetika a telekomunikácie

Zásobovanie elektrickou energiou:

          A/ Širšie vzťahy

          Riešeným územím prechádza vzdušné VN vedenie č.343 z ktorého sú odbočky k jednotlivým trafostaniciam.

          B/ Súčasný stav v zásobovaní elektrickou energiou

          Obec Očová je zásobovaná elektrickou energiou z 22 kV vzdušnej linky č.343 z ktorej sú prevedené vzdušné VN prípojky k stožiarovým trafostaniciam a káblové prípojky k murovaným trafostaniciam č.5 až 13. Pre zásobovanie obce a miestnych častí slúžia nasledovné trafostanice:

 

1 – 400 kVA – Nábrežná

2 – 400 kVA – Letisko

3 – 250 kVA – Základná škola

4 – 250 kVA – Pukanec 1

5 – 400 kVA – Bytovky (murovaná)

6 – 160 kVA – Rajčok

7 – 400 kVA – Vodojem

8 – 100 kVA – Kalinovec

9 – 250 kVA – Balkán

10 – 250 kVA – Pukanec 2

11 – 250 kVA – ČOV

12 – 400 kVA – Poľnohospodárske družstvo

13 – 630 kVA – Poľnohospodárske družstvo

14 – 250 kVA – Poľnohospodárske družstvo

15 –  63 kVA  - Farma pštrosov

16 - 250 kVA -  Holcov majer

17 – 400 kVA - Holcov majer

18 – 160 kVA - Obchoditá

  

        NN sekundárne rozvody 3x400/230 V po obci sú prevedené väčšinou na betónových stľpoch. V niektorých častiach ulíc sú ešte sekundárne rozvody na drevených pätkovaných stľpoch. Rozvody sekundárnej NN siete sú prevedené holými vodičmi AlFe do prierezu 70 mm a zfázované pre paralelné prepojenie jednotlivých transformátorov.

         Vonkajšie osvetlenie je riešené výbojkovými svietidlami osadenými na stľpoch sekundárnej NN siete. Rozvod pre napájanie verejného osvetlenia je prevedený vodičmi AlFe6 16 mm, ktoré sú napojené  zo skríň RVO pre ovládanie osvetlenia.

          Bytovky sú napojené zemnými káblami a vonkajšie osvetlenie okolo bytoviek je prevedené na oceľových osvetľovacích stožiaroch s výbojkovými svietidlami.

        

              C/ Ochranné pásma

            22 kV vedenie má ochranné pásmo 10 m na každú stranu od krajných vodičov vedenia.

             D / Navrhovaný stav

             Navrhovaný urbanistický rozvoj riešeného územia, výstavba rodinných domov, rozvoj drobného podnikania a služieb v budúcnosti vyvolá z časti zvýšené nároky na odber elektrickej energie po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke. Z horeuvedeného prehľadu jestvujúcich distribučných trafostaníc je zrejmé , že v obci je k dispozícii 3110 kVA elektrického príkonu okrem trafostaníc na poľnohospodárskom družstve a  v  priľahlých častiach obce (Holcov majer a Obchoditá).  

              Pri bilancovaní potrieb elektrickej energie sa vychádzalo z predpokladu , že v obci je v súčasnosti 1179 bytov. V návrhu sa uvažuje , že do roku 2015 sa vybuduje 44 bytov v rodinných domoch, 18 bytov v bytových domoch a rozšíri sa aj občianska vybavenosť.

Keďže obec Očová je plynofikovaná využitie elektrickej enrgie bude väčšinou na drobné elektrické spotrebiče do 16 A a osvetlenie.

 

            E/  Energetická bilancia obce:          

*  Podľa STN  332130 je maximálny súčasný výkon jedného bytu 7 kW. Pri koeficiente súčasnosti  

    0,26  bude potrebný výkon pre 1179 bytov :

                                                         1179 x 7 x 0,26                                                       =  2145 kW

 

* Jestvujúca občianska vybavenosť (vrátane drobnej podnikateľskej sféry )    =  650 kW 

 

Súčasný výkon spolu :                                                                                         2 795 kW

 

 

Potreba nárastu elektrického výkonu pre navrhovaný stav do roku 2015:

 

Výkon pre 62 bytov:                                    62 x 7 x 0,30                                             = 130 kW

 

Občianska vybavenosť                                                                                                    = 320 kW

 

Nové podnikateľské aktivity                                                                                    = 700 kW

 

Nárast spotreby elektrickej energie pre navrhovaný stav spolu:                             1 150 kW

 

Potrebný elektrický výkon pre navrhovaný stav bude:                                            3 945 kW

 

Pri účinníku 0,92  bude potrebný príkon transformátorov v roku 2015:

                                                                                                   

                                                                             3 945 : 0,92    =     4 288 kVA

 

Zásady zásobovania elektrickou enrgiou:                 

                  Z uvedeného výpočtu vyplýva , že do roku 2015 bude potrebné zvýšiť príkon inštalovaných transformátorov o cca  1 200 kVA a to v lokalitách , kde sa počíta s výstavbou nových rodinných domov , občianskej vybavenosti a podnikateľských aktivít.                

                  Pri uvažovanej výstavbe rodinných domov v lokalite Fangova priehrada sa počíta s

 vybudovaním VN prípojky a stožiarovej trafostanice do 250 kVA. NN rozvody v tejto časti previesť zemným káblom zoslučkovaným v rozpojovacích istiacich skriniach osadených na bytovkách.

                  Pre zásobovanie novonavrhovaných rodinných domov v časti Dvoriská sa počíta so zvýšením výkonu trafostaníc T4,T7 a T10 z 250 kVA na 400 kVA. NN rozvody v tejto časti previesť zemným káblom zoslučkovaným v pilierových rozpojovacích istiacich skriniach osadených na okrajoch pozemkov. Z týchto skríň budú napojené elektromerové rozvádzače rodinných domov, ktoré budú umiestnené  v oplotení.

                  Pre nové podnikateľské aktivity na ploche medzi letiskom a zastavaným územím obce

bude potrebné vybudovať novú trafostanicu s výkonom do 1000 kVA, ktorá bude napojená zo vzdušného VN vedenia napájajúceho trafostanicu T2.

                Nové domy vybudované v prelukách budú napojené z jestvujúcej vzdušnej NN siete.

 

           F/ Verejné osvetlenie

             Verejné osvetlenie v obci je realizované výbojkovými svietidlami 125 W a 250 W upevnenými na stľpoch vzdušnej NN siete.

           V novej zástavbe IBV  je navrhované osvetlenie výbojkovými svietidlami SHC 125 W na oceľových osvetľovacích stožiaroch napájaných zemným káblom AYKY 4 x 25 mm2.

 

Zásobovanie plynom.

 

      Zásobovanie plynom je prevedené z regulačnej stanice plynu na okraji obce vedľa strediska poľnohospodárskeho  družstva, ktorá je napojená ,oceľovým vyskotlakým potrubím priemeru DN100 mm. Z regulačnej stanice je vyvedené nízkotlaké potrubie priemeru DN 200 mm.

Po obci sú prevedené nízkotlaké rozvody a to potrubím o priemeroch od 200 mm po 50 mm.

Niektoré domové prípojky sú prevedené aj potrubím o priemere DN 25 mm.

Na rozvody plynu je napojených 620 domácností, 25 maloodberateľov a 1 veľkoodberateľ.

Celková dľžka nízkotlakého plynového rozvodu v obci je  18 900 m.

  

          Navrhované riešenie:

              Jestvujúci stredotlaký rozvod je potrebné rozšíriť v lokalite novonavrhovanej IBV. Rozvody realizovať polyetylénovým potrubím o dimenziách v závislosti od počtu napojených rodinných domov.

                 Rodinné domy vybudované  v jestvujúcich prelukách budú napojené z jestvujúcich plynovodov STL.

              Odbočky k jednotlivým domom budú z hlavného STL rozvodu cez regulátor a plynomer, ktoré budú umiestnené v oplotení rodinných domov.

 

Slaboprúdové rozvody:

Hlavné telefónne rozvody po obci sú prevedené káblami uloženými v zemi. Účastnícke prípojky pre domy a skupiny domov sú prevedené vzdušnými káblami. Telefónne rozvody sú napojené z digitálnej telefónnej ústredne umiestnenej v objekte pošty.

            Po obci sú prevedené aj rozvody miestneho rozhlasu , ktoré sú napojené z rozhlasovej ústredne umiestnenej na obecnom úrade. Do budúcnosti je potrebné uvažovať z rozšírením rozvodov miestneho rozhlasu v okrajových častiach obce a rekonštrukciou  rozvodov miestneho rozhlasu v časti Holcov majer a jeho napojením na ústredňu rozhlasu v budove obecného úradu.

           Navrhované riešenie:

          Nové telefónne prípojky budú realizované z jestvujúceho telefónneho káblového rozvodu a to väčšinou vzdušnými závesnými káblami. 

 

1.         koncepcia starostlivosti o životné prostredie

 

Stav zložiek životného prostredia

         

Ovzdušie

Riešené územie sa nachádza na východnom okraji jednej z 9. ohrozených oblastí SR- Strednopohronskej ohrozenej oblasti, ktorá má rozlohu 329 km2 a žije v nej 176 000 obyvateľov. Najväčšimi zdrojmi znečisťovania všetkých zložiek životného prostredia sú mestá B. Bystrica, Žiar nad Hronom a Zvolen.

Vývoj emisnej situácie má v uplynulých 5. rokoch mierne klesajúcu tendenciu, trend vo vypúšťaní znečistených vôd do povrchových tokov má stúpajúcu tendenciu.

Prehľad o týchto skutočnostiach dávajú nasledujúce tabuľky :

Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok z najvýznamnejších zdrojov znečistenia ovzdušia:

Rok                                                                                    1996

Znečisťujúca látka                TZL                      SO2                           NOx                    CO         

t/rok                                        400                     5 200                       2 000                 11 800 

Rok                                                                                     1997

Znečisťujúca látka                TZL                      SO2                           NOx                     CO         

t/rok                                        360                     6 200                       1950                 11 900 

Rok                                                                                     1998

Znečisťujúca látka                TZL                      SO2                           NOx                     CO         

t/rok                                        260                     5 800                       1500                 11 600 

Rok                                                                                     1999

Znečisťujúca látka                TZL                      SO2                           NOx                      CO         

t/rok                                       240                     5 900                        1700                 9 500 

Zdroj SHMÚ

 

V obci, ani v jej katastrálnom území sa nenachádza žiadny významnejší zdroj znečistenia ovzdušia, okrem sústredeného chovu hospodárskych zvierat v objektoch Poľnohospodárskeho družstva Očová, ktoré majú stanovené hygienické ochranné pásma. Stav znečistenia ovzdušia je preto ovplyvňovaný diaľkovými prenosmi zo zdrojov v žiarskej kotline, na Hornej Nitre, v B. Bystrici a vo Zvolene. Nepriaznivým vplyvom sú aj časté inverzie vo Zvolenskej kotline a časté hmly, ktoré svojim východným okrajom zasahujú aj obec Očovú. Pre stav životného prostredia obce je nepriaznivé aj prevládajúce prúdenie vzduchu v smere západo – východnom, ktoré spôsobuje prenos znečisťujúcich látok zo zdrojov nachádzajúcich sa západne od obce a ich spad na západných svahoch masívu Poľany.



 

Voda

Kvalita povrchových vôd sa v oblasti pohybuje od I. po V. triedu čistoty. Oproti predchádzajúcim rokom nastalo zhoršenie o jednu triedu v A skupine ukazovateľov vo všetkých odberných miestach. Zhoršenie z III. na IV. triedu nastalo v tokoch Zolná, Neresnica a Slatina.

Trend vypúšťaného znečistenia do povrchových vôd:

Rok                                                                                    1997

Znečisťujúca látka       BSK5          ChSK-Cr             RAS                    NL                    CELKOM

t/rok                           1000              4 200              14 800                  1200                    21 000

Rok                                                                                    1998

Znečisťujúca látka       BSK5          ChSK-Cr             RAS                    NL                    CELKOM

t/rok                           1300              4 500              14 400                  1100                    22 000

Rok                                                                                    1999

Znečisťujúca látka       BSK5          ChSK-Cr            RAS                     NL                    CELKOM

t/rok                           1100              5 300              17 000                  900                    26 000

Rok                                                                                    2000

Znečisťujúca látka       BSK5         ChSK-Cr             RAS                     NL                    CELKOM

t/rok                           900              4 000                  16 000                  800                    23 000

Zdroj: SHMÚ

 

Tok potoka Hučava nie je osobitne sledovaný. Z tohoto dôvodu nie sú k dispozícii údaje o jeho skutočnom znečistení. Vzhľadom na skutočnosť, že od svojho prameňa až po Očovú nepreteká žiadnym osídlením, okrem roztrúsenej rekreačnej zástavby na Kyslinkách a obec Očová má tri funkčné čistiarne odpadových vôd, patrí k relatívne čistým tokom oblasti. Sporadické znečisťovanie je zaznamenané splachmi z hospodárskych stredísk živočíšnej výroby Roľníckeho družstva Očová,  z dvorov súkromneho chovu hospodárskych zvierat, z časti obce, ktorá nemá vybudovanú kanalizáciu a splachmi ropných látok z komunikácií. Znečistenie je sporadicky zaznamenané aj v dôsledku nedisciplinovasti občanov ( divoké skládky odpadu, vylievanie znečistených i toxických tekutín do toku, atď.).

Kvalita podzemných vôd využívaných ako pitná voda pre obec, nevykazuje podľa vyšetrených vzoriek znečistenie, ktoré by sa blížilo k hranici normou povolených koncentrácií znečisťujúcich látok.

V záväznej časti tohoto  plánu sú navrhnté opatrenia na zlepšenie stavu čistoty povrchových vôd. Stav čistoty vôd je priamo ovplyvniteľný obyvateľmi obce, a to vzhľadom na  to ,  že   nad   Očovou      nie   je   žiadne   osídlenie ,   ktoré   by   ju   mohlo   ovplyvňovať

 ( s výnimkou osady Kyslinky ). Čistotu tokov navrhujeme zlepšiť urýchlením dobudovania obecnej kanalizácie a obecnej čistiarne odpadových vôd a prijatím opatrení na zamedzenie úniku tekutých exkrementov z areálov živočíšnej výroby.

 

Pôda

Znečistenie pôdneho fondu má dva zdroje – a/ výskyt nežiadúcich prvkov a zlúčenímn v dôsledku dlhoročnej aplikácie prípravkov zvyšujúcich úrodnosť a ničiacich burinu v uplynulom období. Znížením aplikácie uvedených prípravkov po roku 1990 sa postupne znižuje obsah nežiadúcich látok v poľnohospodárskej pôde a zostávajú tam prvky a zlúčeniny z diaľkových prenosov.

                                                                                 b/ znečisťovanie lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu imisiami pochádzajúcimi z diaľkových prenosov.

Podľa štúdie Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene vychádzajúcej z monitoringu zdravotného stavu lesov v SR, sú v riešenom území najviac postihnuté asimilačné orgány ihličnatých drevín – najmä smreka vo vyšších polohách masívu Poľany. Ihličie smreka obsahuje zvýšené množstvo síry, mangánu, železa a vápnika. Častice tuhých spadov, ktoré sa nachádzali na povrchu smrekového ihličia, obsahovali síru, železo, hliník, kremík, draslík a sodík. Priemerné poškodenie smreka je 27 % s trendom nárastu 1 % za rok. Podobný nárast poškodenia je zistený pri borovici ( 1,5 % za rok ).  Priaznivejšia situácia ja pri listnatých drevinách. Pri buku je zistená klesajúca tendencia poškodenia o 3 % za rok, čo je zrejme spôsobené každoročnou obnovou asimilačných orgánov.

 

Odpadové hospodárstvo

            Nakladanie s komunálnym odpadom je v Očovej realizované v zmysle Všeobedcne záväzného nariadenia  (V.Z.N.) č. 23/2001 o nakladaní s komunálnym odpadom vznikajúcim na území obce a o miestnom poplatku za zber, vývoz a zneškodňovanie odpadu. Toto V.Z.N. obsahuje: Účel, Základné pojmy, Spoločné ustanovenia, Práva a povinnosti obce, Práva a povinnosti občanov, právnických a fyzických osôb a ostatných subjektov, Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, Systém zberu, prepravy a zneškodňovania komunálneho odpadu, Zberné nádoby a ich stanovištia, Separovaný zber druhotných surovín a problémových a nebezpečných odpadov, Miestny poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobného stavebného odpadu, Priestupky a kontrolu, Osobitné ustanovenie, Účinnosť.

Prehľad produkcie odpadu v obci za uplynulé dva roky :

            Produkcia odpadu za rok 2000........................................................................895 t

            Produkcia odpadu za rok 2001........................................................................703 t

Z prehľadu vyplýva významný pokles produkcie odpadu. Tento trend je žiadúce zachovať a zvýšiť percento využitia odpadu ako druhotnej suroviny.

            V súlade so zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a vykonávacích predpisov sa v obci pripravuje realizácia systému seperovaného zberu odpadu. Bude vychádzať s Programu odpadového hospodárstva okresu Zvolen (v súčasnosti spracovávaného) a z následne spracovaného nového Programu odpadového hospodárstva obce Očová.

     Navrhujeme prijať opatrenia na zvýšenie environmentálneho vedomia občanov , a tým zamedziť vznikaniu divokých skládok. Urýchliť tiež zavedenie systému separovaného zberu a recyklácie komunálneho odpadu. Zvýšiť kontrolu nakladania s odpadmi vo výrobných areáloch a u podnikateľských subjektov. Vzhľadom na plánovaný rozvoj rekreácie a turistiky a jeho prepojenie medzi pobytom vo voľnej krajine a s aktivitami v obci navrhujeme dosledovať nakladanie s odpadmi. Riešiť systém zberu a zneškodňovanie komunálnych odpadov vrátane separovaného zberu. Určené sú  plochy, kde bude možné odovzdávať vyseparované zložky komunálneho odpadu, drobný stavebný odpad, objemový odpad, vytriedené odpady z domácností s obsahom škodlivín. V závislosti od množstva biologicky rozložiteľných kominálnych odpadov ( z domácností, z údržby verejnej zelene a pod. ) navrhujeme do Programu odpadového hospodárstva obce zahrnúť opatrenia na znižovanie množstva týchto odpadov ukladaných na skládky odpadov ( vybudovanie kompostárne )

 

 14. vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov

 

Zásoby podzemných vôd:

         V južnej časti riešeného územia sa nachádzajú artézske vody. Podľa vykonaného prieskumu majú mimoriadne dobrú kvalitu a z tohoto dôvodu sú využiteľné  ako stolová pitná voda.

V riešení územného plánu rešpektujeme uvedené zásoby podzemných vôd a nerastných surovín a počítame s ich využitím, šetrným ku krajinnému prostrediu.

Ochranu vôd chápeme v rámci širších súvislostí ko regionálnu ochranu ( chránená vodohospodárská oblasť Slatiny ) podľa nariadenia vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd. Špecialnu – sprísnenú ochranu je nevyhnutné dodržiavať pre všetky PHO zdrojov pitnej vody podľa § 19 zákona č. 138/1973 o vodách.

 

Ložiská nerastných surovín:

V riešenom území sú určené štyri chránené ložiskové územia :

A.      Chránené ložiskové územie Očová obsahuje výhradné ložisko bentonitu v kategórii Z-3 v množstve 2 320 kt. Surovina je vhodná  pre poľnohospodárske účely, tesniace íly pre výstavbu skládok, tesniacich stien a pre zlievárenské účely. Ložisko má tvar nepravidelného osemuholníka s plochou 936 019,48 m2. Nachádza sa severozápadne od zastavaného územia obce, naoboch brehoch potoka Očovka.

B.       Chránené ložiskové územie Očová I obsahuje výhradné ložisko keramických ílov v kategórii Z-2 v množstve4 082 kt. Surovina je vhodná ako nízkotaviteľná zložka do pracovných zmesí na výrobu farebných črepov, alebo farebných glazúr. Ložisko má tvar nepravidelného šesťuholníka s plochou 891 035,065 m2 . Nachádza sa juhovýchodne od zastavaného územia, medzi Očovou a m.č. Holcov majer.

C.       Chránené ložiskové územie Očová II. obsahuje výhradné ložisko keramických ílov v kategórii Z-3 v množstve 2 358 kt. Surovina je vhodná na prípravu keramických zmesí pri výrobe obkladačiek, dlaždíc a podobných výrobkov. Ložisko má tvar štvoruholníka s plochou cca 200 000 m2. Nachádza sa západne od m.č. Holcov majer.

D.      Do riešeného územia čiastočne zasahuje aj ložisko Hrochoť – bentonit.

Všetky štyri chránené ložiskové územia sú vyznačené na mape č. 2.

 

 

15.      vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu, napr. záplavové územie, územie znehodnotené ťažbou

 

Zvýšená ochrana je legislatívne vymedzená v týchto častiach riešeného územia:

-   územie CH K O Poľana

-   územie národnej  prírodnej rezervácie Zadná Poľana

-   územia prírodných rezervácií Pod Dudášom, Mačinová a Príslop

-   územia chránených ložiskových území

Okrem nich si zvýšenú ochranu vyžaduje údolná niva toku Hučava

 

16.           vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely

 

Úvod.

Vyhodnotenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu je spracované podľa zákona č. 307/1992  Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a Metodických pokynov pre  ÚPN - SÚ.                                                                                                                                       

Predložená dokumentácia obsahuje :

- grafickú prílohu  M  1 : 2000          

- textovú  časť,

- tabuľkovú  časť.

 

Použité podklady:                                                                                                

- údaje o kultúrach poľnohospodárskej pôdy a užívateľoch poľnohospodárskej pôdy, ktoré poskytol     Okresný úrad - odbor katastra vo Zvolene. 

- údaje o BPEJ  ( bonitované pôdno-ekologické jednotky),  ktoré poskytol Okresný úrad vo Zvolene,

   odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

- údaje o poľnohospodárskej výrobe,  poskytol PD 0čová.

 

Charakteristika prírodných pomerov

Obec Očová leží vo Zvolenskej kotline na širokom náplavovom kuželi Očovského potoka.    Nadmorská výška stredu obce je 400m, v chotári sa pohybuje v rozmedzí 330 - 1334 m. 0dlesnenú časť chotára v kotline tvoria treťohorné usadeniny ( tufity, andezitové tufy, sliene, íly, štrky, pieskovce ), zalesnenú  členitú severnú časť v pohorí Paľana andezity a granitické ryolity. Je tu výskyt minerálnych prameňov. Priemerná ročná teplota v kotline je 8CC smerom k masívu Poľany klesá na 2-4O C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 700 - 1000 mm. Lesný porast v najvyššej časti tvoria smreky, v nižšej jedle a bučiny. V Slatinskej kotline sú nivné pôdy, v severnej časti územia zväčša hnedé lesné pôdy.

 

Poľnohospodársky pôdny fond.                                                                                                 

Poľnohospodárska výroba je zabezpečovaná prostredníctvom Poľnohospodárskeho družstva Očová. Poľnohospodárske družstvo  obhospodaruje pôdu v katastrálnych územiach: Očová, Dúbravy, Holcov Majer, Obchoditá a Iviny.

Poľnohospodársky obvod patrí do zemiakársko-ovsennej oblasti, ako špeciálna plodina sa tu pestuje repka ozimná.

 

Rastlinná výroba.        

Rastlinná výroba sa  prispôsobuje reálnemu dopytu po jej produktoch. Najviac rentabilnými a pestovanými, sú obiloviny,  krmoviny a technické plodiny.

 

 Živočíšna výroba.

 U drobných užívateľov poľnohospodárskej pôdy a záhumienkárov okrem chovu hovädzieho dobytka a oviec, sa pre samozásobovanie chovajú aj ošípané a hydina.          

 

Zhodnotenie rozsahu záberu novonavrhovaných plôch a poľnohospodárskej pôdy:

Riešené lokality, ktoré sú určené na záber, sa nachádzajú v katastrálnom území Očová.  Celková výmera zaberaných lokalít je 12,62 ha. Na poľnohospodársku pôdu pripadá 11,95 ha

z toho v zastavanom území je 5,49 ha, mimo zastavaného územia je 6,46 ha.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                 

                                                                                   

Členenie záberov  poľnohospodárskeho pôdneho fondu:       

 Plošný rozsah riešených lokalít   č. 1 - 12

12,62 ha

 z toho poľnohospodárska pôda

11,95 ha

            nepoľnohospodárska pôda

   0,67 ha

 

 

Plošný rozsah riešených lokalít mimo zastavaného územia

7,10 ha

z toho poľnohospodárska pôda

6,46 ha

           nepoľnohospodárska pôda

0,64 ha

 

 

Polšný rozsah riešených lokalít v zastavanom území

5,52 ha

z toho poľnohospodárska pôda

5,49 ha

           nepoľnohospodárska pôda

0,03 h

                                                                                                                                                                                            
 

 


 
 Celkový navrhovaný záber.                                                                                                                                                                                                                                                              

 

Funkčná  plocha

Celková výmera

(ha)

Poľ.pôda celkom

(ha)                     

   Poľ. pôda  v zastav.území

(ha)       

 Poľ. pôda    mimo zast. úz.

(ha)     

IBV

6,71

6,04

4,58

1,46

Garáže

0,31

0,31

0,31

0

Priemyselný park

5,60

5,60

0

5,60

Spolu

12,62

11,95

4,89

7,06

Charakteristika lokalít
Lokality č. 1, 3 - 9 a 12 sú určené pre výstavbu bývania. Celkom sa zaberá 6,71 ha, z toho na poľnohospodársku  pôdu pripadá  6,04 ha.
Lokalita č. 2 je určená pre výstavbu garáži. Celkom sa zaberá 0,31 ha poľnohospodárskej pôdy.
Lokality č. 10 a 11 sú určené pre  výstavbu priemyselných parkov. Celkom sa zaberá 5,60 ha poľnohospodárskej  pôdy   mimo zastavaného  územia  obce.

 

                                                                                                                                                                                          V  zmysle nariadenia vlády SR č. 152 / 1966 Z. z., za záber poľnohospodárskej pôdy nachadzajúci sa mimo zastavaného územia obce k 1.1.1990, je potrebné uhradiť odvody.

V našom prípade dochádza k záberu 6,46 ha poľnohospodárskej pôdy. Odvody za záber poľnohospodárskej pôdy po prepočítaní sú   7 944 000 Sk

 

16.      komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických  dôsledkov

 

          Navrhované riešenie, realizáciou chýbajúcich zložiek technickej infraštruktúry a rekonštrukciou sietí v nevyhovujúcom technickom stave, zlepší environmentálnu situáciu v obci znížením znečistenia vodných tokov a pôdneho fondu. Realizáciou ekostabilizačných opatrení (najmä dosadbou vzrastlej krajinnej vegetácie) sa zlepší celková ekologická situácia v riešenom území.

          Vytvorením podmienok pre dobudovanie občianskeho vybavenia, pre rozvoj podnikateľských aktivít a rekreácie sa zvýši počet pracovných miest v obci, a tým sa zlepší aj ekonomická situácia obyvateľov.

          Obnovením kultúrnych, národopisných a remeselníckych tradícií sa zlepší aj socialna situácia starších občanov, ktorí sú nositeľmi kultúrnych tradícií obce ( najmä nehmotnej kultúry).

          Územnotechnické dôsledky navrhovaného riešenia  v bytovej výstavbe spočívajú v dostavbe plôch v rámci súčasného zastavaného územia s nevyhnutnou dopravnou prístupnosťou a technickou infraštruktúrou. Vo výrobnej sfére spočívajú územnotechnické dôsledky vo vyčlenení plochy pre podnikateľské aktivity na západnom okraji obce, medzi súčasným zastavaným územím a letiskom. Táto plocha bezprostredne nadväzuje na cestu III/06628. Ostatné navrhované rozvojové aktivity nemajú žiadne územnotechnické dôsledky.

 

záväzná časť územného plánu obce očová

 

Obsah :

1.        Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia

2.        Určenie prípustných, obmedzujúcich a vylučujúcich podmienok využitia plôch, intenzity ich využitia

3.        Zásady a regulatívy pre umiestnenie občianskeho vybavenia

4.        Zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia územia

5.        Zásady a regulatívy pre zachovanie kultúrnohistorických hodnôt, pre ochranu a využívanie prírodných zdrojov, pre ochranu prírody a tvorbu krajiny, pre vytváranie a udržiavanie ekologickej stability, vrátane plôch zelene

6.        Zásady a regulatívy pre starostlivosť o životné prostredie

7.        Vymedzenie zastavaného územia obce

8.        Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území

9.        Plochy pre verejnoprospešné stavby, pre vykonanie asanácie

10.     Určenie území pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny

11.     Zoznam verejnoprospešných stavieb

 

1.       Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia

 

2.       Zachovať priestorové usporiadanie obce, charakteristické z diaľkových pohľadov ako podnož masívu Poľany

3. Zachovať výškové dominanty – objekty kostolov a ich veže.

4.       Navrhovaná zástavba nesmie prevýšiť existujúce obytné ani iné objekty viac ako o jedno podlažie

5.       V priestorovom pôsobení sa bude uplatňovať dosadba ekostabilizačnej vegetácie v zastavanom území i v celom katastrálnom území.

6.  Za hlavnú funkciu obce považovať bývanie. V návrhovom období podporovať obytnú funkciu s prevládajúcou formou bývania v rodinných domoch, s doplnením bývania v bytových domoch. Súčasne vytvárať možnosti dokompletovania občianskej vybavenosti a socialnej infraštruktúry. Podporiť dobudovanie hlavnej vybavenostnej osi obce ako zmiešaného územia ( bývanie + občianska vybavenosť ).

7. Výrobnú funkciú aj naďaľej sústreďovať do  výrobných stredísk  Poľnohospodárskeho družstva s organizačnými zmenami, ktoré znížia na minimum nepriaznivý vplyv na životné prostredie v kontaktnej obytnej zóne (premiestnením chovu zvierat čo najďalej od obytnej zóny)

8. V miestnej časti Holcov majer doplniť parcelú prieluku vybudovaním 6. rodinných domov

8.     V ostatných miestnych častiach nepovoľovať výstavbu nových domov. Zvýšenie štandartu bývania a rekreácie dosiahnuť rekonštrukciou existujúcich domov so zachovaním tradičných tvaroslovných prvkov architektúry.

9.     Funkciu rekreácie rozvíjať v troch zložkách a/ v centrálnej časti obce na základe kultúrnych a folklórnych tradícií a využívaní stravovacích a ubytovacích kapacít, b/ v miestnych častiach v masíve Poľany na základe chalupníckej pobytovej rekreácie, c/ v celom riešenom území pohybovú rekreáciu po existujúcich turistických chodníkoch a navrhovaných cyklictických trasách

 

2. Určenie prípustných, obmedzujúcich a vylučujúcich podmienok využitia plôch, intenzity ich využitia

 

Prípustné využitie plôch :

  1. Prípustné je zastavanie voľných parcelných prieluk v obytnej zóne obce rodinnými domami s výškovou hladinou zástavby, veľkosťou a charakterom architektúry príbuznou susedným domom.
  2. Stavebné pozemky môžu byť zastavané najviac na výmere predstavujúcej 1/3 plochy pozemku ( napríklad pozemok s výmerou 1200 árov môže byť zastavaný najviac na ploche 400 m2 ).

       Obmedzené využívanie plôch :

a.          Obmedzené je využívanie plôch v inundačnom území toku Hučavy na obytnú funkciu

b.          Obmedzená je výšková hladina zástavby v navrhovanej výrobnej zóny pre podnikateľské aktivity v náletovom kuželi letiska . Konkrétne podmienky budú určené Správou slovenských letísk pri schvaľovaní projektov.



       Neprípustné využitie plôch :

 

a.          Neprípustné je využívanie plôch pre akúkoľvek výstavbu vo vnútri ochranných pásiem všetkých druhov.

b.          Neprípustné je využívanie obytných plôch na výrobné aktivity, ktorých sprievodnými javmi sú hlučnosť nad 50 dB, prašnosť a iné znečistenie, zhoršujúce stav životného prostredia a vadiace susedom.

c.          Neprípustné je rozširovanie zastavaného územia mimo rámca zakotveného v tomto územnom pláne.

 

3.       Zásady a regulatívy pre umiestnenie občianskeho vybavenia

 

a.             Pre občiansku vybavenosť využívať predovšetkým existujúce objekty a zariadenia. Zvyšovanie kapacity a rozširovanie ponuky riešiť rekonštrukciou a intenzifikáciou existujúcich priestorov.

b.             Nové objekty občianskej vybavenosti budovať v centrálnom priestore obce postupnou rekonštrukciou existujúcich objektov.

c.             Nové objekty občianskej vybavenosti musia byť architektonickým tvaroslovím príbuzné okolitým objektom a nesmú presiahnúť existujúcu hladinu zástavby. Pripúšťa sa jedno podzemné podlažie (čiastočne zapustené do terénu ) a dve nadzemné podlažia. Objekty musia mať sedlovú strechu s keramickou krytinou.

 

4.       Zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia územia

 

a.             Odstrániť smerové a šírkové závady na cestách III. triedy a na sieti miestnych komunikácií.

b.             Dobudovať zastávky hromadnej dopravy s prístreškami zodpovedajúcimi svojou architektúrou regiónu Podpoľania

c.             Zvýšiť počet odstavných stání v centrálnej časti obce i v miestnych  častiach Obchoditá a Holcov majer, najmä pre osobné automobily a vytvoriť tým komfortnejšie podmienky pre obyvateľov obce i pre návštevníkov.

d.             Dobudovať pozdĺž ciest III. triedy v zaststavanom území chodníky

e.             Vyznačiť cyklistické cesty a upraviť pre tento druh dopravy aj účelové ( poľné ) cesty.

f.              Zrekonštruovať  obecný vodovod a predĺžiť vodovodné potrubie do novonavrhovaných ulíc.

g.            Dobudovať obecnú kanalizáciu a obecnú čistiareň odpadových vôd.

h.            Zvýšiť výkon trafostaníc a zrealizovať rozvody elektrickej nn siete tak, aby bolo možné napojiť všetky novonavrhované objekty na elektrinu.

i.              Dobudovať plynovodnú sieť k novonavrhovaným objektom s cieľom 100% plynofikácie obce. Rezervovať koridor pre predĺženie plynovodu do obce Hrochoť

      j.      Zvýšiť percento telefonizácie o 100 % oproti súčasnému stavu a zvýšiť kapacitu telekomunikačnej siete tak, aby umožňovala napojiť aj počítače v domácnostiach na INTERNET

 

5.       Zásady a regulatívy pre zachovanie kultúrnohistorických hodnôt, pre ochranu a využívanie prírodných zdrojov, pre ochranu prírody a tvorbu krajiny, pre vytváranie a udržiavanie ekologickej stability, vrátane plôch zelene

 

Zásady zachovania kultúrnohistorických hodnôt

 

a.     rešpektovať kultúrne pamiatky obce zapísané v zozname pamiatok SR:

-   kostol rím. kat. s hradobným múrom, pôvodne gotický    zo 14. storočia, ktorý bol v 2. polovici 16. storočia opevnený. V interieri je zachovaná skriňa s reliéfom od majstra Pavla z Levoče a viacero fragmentov a predmetov z pôvodne gotického oltára. Kostol bol viackrát prestavaný a zbarokizovaný.

-        kostol evanjelický toler. z roku 1786

-        pomník padlým letcom pri Obecnom úrade

-        základná škola a pamätná tabuľa

-        rodinný dom na ul. SNP č. 450/141

b.     rešpektovať zachované zvyšky pôvodnej zástavby z prelomu 19. a 20. storočia, reprezentované tzv. detvianskym domom. Charakteristické sú veľké drevené brány zdobené vruborezom zdôrazneným farebnými hlinkami.

c.  Rešpektovať vyššieuvedené objekty, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva obce, včítane ich najbližšieho okolia. Nové objekty a architektonické úpravy v blízkosti objektov pamiatkového záujmu prispôsobiť ich hmotám a architektonickým prvkom.

d. Zachovať tvar a merítko centrálneho priestoru obce. Uvoľnené priestory po asanovaných objektoch riešiť parkovými úpravami a umiestňovať sem nové objekty občianskeho vybavenia s architektúrou prispôsobenou existujúcim domom.

e. Rekonštrukciu domov v centrálnej časti obce usmerňovať tak, aby sa aj do budúcnosti zachovali pre Očovú typické drevené brány, sedlové strechy a prírodné materiály stavebných konštrukcií.

f.      Prestavbu a využitie osád a usadlostí usmerňovať tak, aby sa zachovala ich urbanistická skladba, architektúra a stavebné materiály.

g.     Osvetovou činnosťou (najmä v škole) oživiť v mladej generácii záujem o bohaté folklórne tradície a remeslá Očovej.

 



 

 zásady ochrany a využívania prírodných zdrojov

 

 

a.        Rešpektovať všetky štyri chránené ložiskové územia nerastných surovín a v prípade ich ťažby zabezpečiť šetrné zásahy do krajiny a rekultiváciu vyťaženaj jamy.

 

 

 

zásady pre ochranu prírody a tvorbu krajiny, pre vytváranie a udržiavanie ekologickej stability, vrátane plôch zelene

 

 

 

b.          Zaistiť celoplošnosť územného systému ekologickej stability realizáciou navrhovaných ekostabilizačných prvkov (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky)                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                  zachovať súčasný stav (lokalizáciu) mimolesnej stromovej a krovinnej vegetácie

 

 

 

• v prípade výrubov umiestňovať náhradnú výsadbu do blízkosti tokov Hučavy a Slatinského potoka,  čím sa doplní pobrežný porast

 

  Priebežne doplňovať zeleň v poľnohospodárskej krajine a v zastavaných častiach                 obce pôvodnými druhmi  stromov a krovín                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                         

 

   doplniť sporadicky sa vyskytujúcu zeleň pozdíž ciest so striedaním stromov a krovín.

 

    v riešenom území zrealizovať inštaláciu hrebeňových zábran proti dosadaniu vtáctva na  elektrické stožiare typu T, sperspektívou výmeny týchto typov stožiarov za vhodnejšie.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                

 

   v prípade zistenia kolónií netopierov na akomkoľvek mieste, najmä v podkrovných                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                 priestoroch, upovedomiť pracovisko ochrany prírody.

 

 

 

Požiadavky na vybrané javy a činnosti v  CH K O Poľana :

 

-          celú rozlohu územia zachovať v prírodnej štruktúre pre rozvoj pôvodnej biotickej zložky

 

-          v chránených územiach kategórie prírodné rezervácie rozvíjať výlučne prírodné a prirodzené lesy, proces vývoja a rastu lesných spoločenstiev ponechať autoregulácii

 

-          lesohospodársku činnosť v ostatnom území zamerať na lesnícku ochranársku aktivitu (ekologizácia v obhospodarovaní lesov), uplatňovať podrastový spôsob hospodárenia a obnovu usmerňovať podľa horizontálnej a vertikálnej zonácie príslušného územia

 

-          horské lúky využívať podľa disponibilnej plochy pre účely poľnohospodárstva so zaťažiteľnosťou usmerňovanou orgánmi ochrany prírody

 

 

 

4.       Zásady a regulatívy pre starostlivosť o životné prostredie

 

 

 

-          Priebežne realizovať dosadbu sprievodnej vegetácie vodných tokov pri dodržaní manipulačného ochranného pásu po oboch brehoch.

 

-          Obnoviť postupne aleje stromov a krovín pozdĺž ciest

 

-          Organizačnými opatreniami v živočíšnej výrobe v spôsobe chovu, reguláciou počtov a premiestnením zvierat ďalej od obytnej zástavby, znížiť vplyv exhalácií na obytnú zónu obce

 

-          Zrealizovať 100% plynofikáciu domácností a firiem na území obce

 

-          Dobudovať obecnú kanalizáciu a vybudovať čistiareň odpadových vôd

 

-          Zrekonštruovať  obecný vodovod

 

-          Zaviesť separovaný zber komunálneho odpadu s triedením a čiastočným využívaním odpadu, ako druhotnej suroviny.

 

 

 

5.       Vymedzenie zastavaného územia

 

 

 

       Zastavané územie je vymedzené schválenou hranicou zastavaného územia, ktorá je vyznačená vo všetkých výkresoch v merítku M 1:2000. Má nepravidelný tvar orientovaný dlhšou stranou v smere od juhozápadu na severovýchod. Na západnom okraji zastavaného územia sa nachádza športové letisko, ktorého plocha je z južnej strany vymedzrná cestou III/06628 Zvolen – Zolná – Očová, zo západnej a severnej strany tokom Očovky a z východnej strany existujúcou zástavbou obce.Južná hranica zastavaného územia začína na ceste III/06628 pri jej vstupe do obce, pokračuje smerom juhovýchodnýmpopri kóte 377 m.n.m., dosahuje tok Hučavy, lomí sa na východ, križuje v kolmom smere cestu III/05090 Očová – Zvolenská Slatina, pokračuje bez zmeny smeru k areálu mechanizačného strediska PD, mení smer na sever a neskôr na juhovýchod, obieha oplotenie areálu mechanizačného strediska, prebieha severovýchodným okrajom cintorína, mení smer na severovýchod, prebieha v priamom smere, po 650 m križuje cestu III/06628 Očová – Dúbravy, pokračuje v priamom smere, po 400 m mení smer na juhovýchod, obchádza areál PD, na jeho severovýchodnej hranici prekračuje znova koryto Hučavy, mení

smer na severovýchod, po 600 m sa lomí na severozápad, po 150 m mení smer na juhozápad prechádza popod okraj lesa do časti Dvoriská, po 1100 m mení smer na sever, po 300 m sa lomí na západ, po ďaľších 300 m sa lomí na juh, po 500 m mení smer na juhozápad, prechádza čiastočne korytom potoka v časti Dolinka, po 1200 m sa lomí na sever, obchádza areál PD, na juhozápadnej strane obchádza existujúcu obytnú zástavbu a dosahuje východiskový bod na ceste III/06628. Na východnom okraji zastavaného územia sa nachádzala samostatná obytná skupina rodinných domov Pukanec, ktorá je v návrhu prepojená s ostatnou časťou obce do jedného celku.

 

         Rozšírenie súčasného zastavaného územia je navrhované pre obytnú skupinu v časti Dvoriská, pre obytnú skupinu v časti Pukanec, o plochu pre podnikateľské aktivity a o existujúci areál stavebnej firmy na západnom okraji obce. Všetok ostatný rozvoj obce je riešený vo vnútri existujúceho zastavaného územia.

 

 

 

6.       Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území

 

 

 

 

 

Ochranné pásma sú členené do piatich kategórií :

 

 

 

a/ Zásoby podzemných vôd:

 

         V južnej časti riešeného územia sa nachádzajú artézske vody. Podľa vykonaného prieskumu majú mimoriadne dobrú kvalitu a z tohoto dôvodu sú využiteľné  ako stolová pitná voda.

 

Rešpektovať uvedené zásoby podzemných vôd a nerastných surovín a počítať s ich využitím, šetrným ku krajinnému prostrediu.

 

Ochranu vôd chápať v rámci širších súvislostí ako regionálnu ochranu ( chránená vodohospodárská oblasť Slatiny ) podľa nariadenia vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd. Špecialnu – sprísnenú ochranu je nevyhnutné dodržiavať pre všetky PHO zdrojov pitnej vody podľa § 19 zákona č. 138/1973 o vodách.

 

 

 

b/ Ložiská nerastných surovín:

 

V riešenom území sú určené štyri chránené ložiskové územia :

 

A. Chránené ložiskové územie Očová obsahuje výhradné ložisko bentonitu v kategórii Z-3 v množstve 2 320 kt. Surovina je vhodná  pre poľnohospodárske účely, tesniace íly pre výstavbu skládok, tesniacich stien a pre zlievárenské účely. Ložisko má tvar nepravidelného osemuholníka s plochou 936 019,48 m2. Nachádza sa severozápadne od zastavaného územia obce, naoboch brehoch potoka Očovka.

 
  1. Chránené ložiskové územie Očová I obsahuje výhradné ložisko keramických ílov v kategórii Z-2 v množstve4 082 kt. Surovina je vhodná ako nízkotaviteľná zložka do pracovných zmesí na výrobu farebných črepov, alebo farebných glazúr. Ložisko má tvar nepravidelného šesťuholníka s plochou 891 035,065 m2 . Nachádza sa juhovýchodne od zastavaného územia, medzi Očovou a m.č. Holcov majer.
  2. Chránené ložiskové územie Očová II. obsahuje výhradné ložisko keramických ílov v kategórii Z-3 v množstve 2 358 kt. Surovina je vhodná na prípravu keramických zmesí pri výrobe obkladačiek, dlaždíc a podobných výrobkov. Ložisko má tvar štvoruholníka s plochou cca 200 000 m2. Nachádza sa západne od m.č. Holcov majer.
 

      D.   Do riešeného územia čiastočne zasahuja aj ložisko Hrochoť – bentonit.

 

Všetky štyrii chránené ložiskové územia sú vyznačené na mape č. 2.

 

 

 

c/ Hygienické ochranné pásma  ( vyznačené sú na výkrese č 3 )

 

       -  Ochranné pásmo cintorína sú stanovené 50 m od oplotenia. 

 

       -  Hygienické ochranné pásma hospodárskych stredísk Poľnohospodárskeho družstva je stanovené 120 m od obvodu budov, v ktorých je ustajnený dobytok.

 

 

 

d/ ochranné pásma vodných tokov a nádrží

 

 SVP – Povodie Hrona požaduje rešpektovať ochranné pásmo vodných tokov 6 m na každú stranu od brehu.

 

 

 

e/ ochranné pásma trás technickej infraštruktúry

 

Riešeným územím prechádzajú trasy vzdušných elektrických vedení veľmi vysokého a vysokého napätia, ktoré majú stanovené ochranné pásma 10 m od krajného vodiča na každú stranu. Ochranné pásma elektrických káblových vedení je stanovené 1m na každú stranu od vodiča. Trafostanice, majú stanovené ochranné pásmo 15 m

 

       Trasa vysokotlakového plynovodu má stanovené ochranné pásmo 100 m od osi na každú stranu.

 

       Trasy vodovodu, kanalizácie  a telekomunikačných káblov majú stanovené ochranné pásmo   1m  od osi na každú stranu.

 

Ochranné pásmo ČOV je stanovené 200 m od oplotenia areálu.

 

 

 

7.       Plochy pre verejnoprospešné stavby a pre vykonanie asanácie

 

 

 

Pre verejnoprospešné stavby sú vymedzené tieto plochy:

 

-          Plochy pre zlepšenie smerových a šírkových pomerov na cestách III. triedy

 

-          Plochy pre vybudovanie nových miestnych komunikácií

 

-          Plochy pre zariadenia a objekty občianskeho vybavenia

 

-          Plochy pre zariadenia technického vybavenia obce (trafostanice, šachty, čerpacie stanice, čistiareň odpadových vôd, atď.)

 

-          Plochy pre verejnú zeleň

 

-          Plochy pre ekostabilizačnú vegetáciu

 

-          Plochy pre protipovodňové úpravy brehov vodných tokov

 

 

 

Plochy pre vykonanie asanácie :

 

 

 

           Priebežne prebiehajú asanácie schátralých a nevyužívaných objektov v hospodárskych strediskách Poľnohospodárskeho družstva.

 

          V obytnej zóne sa  všetky schátralé domy postupne rekonštruujú, alebo sú na ich mieste realizované nové rodinné domy s väčším objemom a s vyšším štandartom bývania. Tento trend bude pokračovať aj v návrhovom období.

 

 

 

 

 


 
 

4.       Určenie území pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny

 

Územným plánom zóny je potrebné riešiť :

 

a.        Centrálny priestor obce  v rozsahu vymedzenom ako historické jadro Očovej, s cieľom zachovať a revitalizovať tento mimoriadne cenný urbanistický priestor.

 

11. zoznam verejnoprospešných stavieb

1. Smerová a šírková úprava ciest III. triedy a miestnych komunikácií ( odstránenie dopravných závad )

2. Vybudovanie prístupovej komunikácie a inžinierskych sietí pre nové bytové a rodinné domy

3.   Vybudovanie a vymedzenie cyklistických ciest

4.   Dobudovanie peších komunikácií

5.   Dobudovanie odstavných plôch

6.   Dobudovanie zastávok hromadnej dopravy

7.   Zrekonštruovanie obecného vodovodu

8.   Dobudovanie obecnej kanalizácie

9.   Vybudovanie obecnej čistiarne odpadových vôd

10. Vybudovanie V T L  plynovodu do obce Hrochoť

5.       Vybudovanie  V N prípojok, trafostaníc a N N  prípojok k navrhovaným stavbám

12. Výsadba ekostabilizačnej zelene vo všetkých častiach katastrálneho územia

13. Zväčšenie plochy parkov a verejnej zelene v zastavanom území obce

14. Vybudovanie protipovodňových úprav pozdĺž vodných tokov v zastavanom území obce


 

dnes je: 19.9.2017

meniny má: Konštantín

Aktuálne OZNAMY do vášho mobilu

Smútočné oznamy

webygroup
ÚvodÚvodná stránka